FOTO: Budova Matice slovenskej, Archív TASR.
Matica slovenská (MS) odhalí 4. októbra v Parku sv. Cyrila a Metoda na nádvorí MS v Martine prvú bustu Štefana Boleslava Romana na Slovensku. Podľa hovorkyne MS Veroniky Grznárovej pripomína významnú krajanskú osobnosť len pamätná tabuľa v jeho rodisku v Novom Ruskove.
"Roman bol národne a kresťansky zmýšľajúci demokrat. Bez neho by sme sa k slobodnej, samostatnej a demokratickej Slovenskej republike v roku 1993 dopracovali oveľa ťažšie. Napriek tomu ho poznajú viac v Kanade než na Slovensku. Mrzí ma, že aktuálne sté výročie jeho narodenia predstavitelia štátu nevyužili na to, aby mu vzdali vďaku za jeho zásluhy na existencii súčasnej Slovenskej republiky," povedal predseda MS Marián Gešper.
Roman sa narodil v roku 1921 vo vtedajšom Veľkom Ruskove na východnom Slovensku. "V Kanade sa vypracoval na jedného z najbohatších a najúspešnejších podnikateľov, za čo dostal prezývku uránový kráľ. V roku 1996 mu MS s ďalšími organizáciami odhalila pamätnú tabuľu na miestnom kostole v Novom Ruskove," pripomenula Grznárová.
"MS bola počas socializmu ideologicky kontrolovaná, a aj preto si Slováci v exile založili Zahraničnú MS. V čase jej pôsobenia v kanadskom Hamiltone sa Zahraničná MS stala členom Svetového kongresu Slovákov, ktorý založil a stal sa jeho prvým predsedom práve Roman. Matičiari v emigrácii boli aj vďaka tejto organizácii aktívne nápomocní slovenskej otázke za hranicami," ozrejmila riaditeľka Krajanského múzea MS Zuzana Pavelcová.
Zdôraznila, že v kongrese sa Romanovi podarilo zjednotiť všetky názorové, sociálne i generačné prúdy slovenského exilu. "Svoj život zasvätil zápasu za samostatné a slobodné Slovensko, čoho sa len tesne nedožil. Zomrel náhle v roku 1988 v Toronte," pripomenula.
"Na bustu sochára Tomáša Polonského finančne prispel Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a bývalý generálny tajomník Svetového kongresu Slovákov reverend Dušan Tóth z Kanady. Ustanovizeň si osobnosť pripomenula už v apríli prvým uceleným audiovizuálnym historickým dokumentom o živote a diele Štefana Boleslava Romana, ktorý je voľne dostupný na internete a slúži ako učebná pomôcka pre školy," dodala Grznárová.
