Novodobá história Považskej Bystrice je úzko spätá s Považskými strojárňami, za prvej republiky nazývanými Muničné a kovodielne závody Považská Bystrica. Tie si budovali prístupovú cestu do vznikajúceho priemyselného areálu. Z nej vznikla dnešná Robotnícka ulica vedúca od starej vlakovej stanice pri bývalom Spoločenskom dome až po vtedy jedinú vrátnicu Považských strojární.
Podľa Považskobystričana Pavla Mikuša začali s výstavbou ulice už začiatkom 30. rokov minulého storočia v súvislosti s výstavbou obytnej kolónie, dnešnej Strojárenskej štvrti. Ulica spočiatku nemala žiadny názov, miestni ju volali jednoducho ulica k zbrojovke. Prvý názov dostala až za Slovenského štátu, keď strojárne patrili pod nemecký koncern Reichswerke Hermann Göring. Nemeckí zmocnenci v Považskej Bystrici a Karmazinova Deutsche Partei presadili na krátky čas názov Ulica Adolfa Hitlera.
„Robotnícka ulica má svoj genius loci tým, že cez ňu prešli státisíce zamestnancov Považských strojární. Do celého sveta sa cez ňu dostávali výrobky Považských strojární, najskôr zbrojárske výrobky, neskôr po oslobodení chladničky a svetoznáme motocykle rôznych typov. Motocyklov sa v strojárňach vyrobilo okolo 2,5 milióna,“ uviedol Mikuš.
FOTO: Novodobá história Považskej Bystrice je úzko spätá s Považskými strojárňam. Dnešná Robotnícka ulica vedie od starej vlakovej stanice pri bývalom Spoločenskom dome až po vtedy jedinú vrátnicu Považských strojární. FOTO TASR - Milan Podmaník.
Po oslobodení sa ulica premenovala na Robotnícku a tento názov má dodnes. Obrazne povedané, „kráčala“ cez ňu celá história Považských strojární. Organizovali sa cez ňu manifestácie, prvomájové sprievody. Prakticky všetky ulice v Považskej Bystrici menili svoje názvy v súvislosti s režimom, Robotnícka ulica však nikdy názov nezmenila.
„Ulica bola centrom diania. Keďže cez ňu prešli denne desaťtisíce ľudí, prvá zastávka bola v obchodoch na pravej strane ulice. Na ľavej strane na úzkom chodníku boli desiatky stánkov so zeleninou, ktoré sa zachovali až doteraz. A akokoľvek sa mesto snaží urobiť tržnice niekde inde, to, čo bolo zažité, sa uplatňuje až doteraz. Od začiatku sezóny na jar, kedy sa tu v stiesnených podmienkach predávajú priesady, kvety, stromčeky, počas celého leta až do neskorej jesene, kedy sa predávajú zemiaky, jablká či kapusta, tržnica Pod lipami na Robotníckej ulici je stále v kurze,“ pripomenul Mikuš.
Názov Robotnícka ulica mal a má nielen samotná ulica, ale aj celý 120-hektárový priemyselný areál bývalých Považských strojární. V ňom po zániku podniku vzniklo postupne okolo 80 súkromných firiem, nielen slovenských, ale aj českých, talianskych, kórejských, japonských, nemeckých, francúzskych. „Dnes to spôsobuje aj problémy. Napríklad pri zásobovaní prídu kamionisti zo zahraničia, ktorí navážajú tovar a hľadajú Robotnícku ulicu. Navigácia ich na ňu navedie, keď však už vojdú do areálu, ak sú tu prvýkrát, nastávajú problémy s orientáciou,“ doplnil Mikuš.
