Prírodné scenérie a nezameniteľné výhľady z chotára oravskej obce Malatiná lákajú na potulky krajinou nielen množstvo domácich či turistov, ale aj filmárov. Samotná obec, priľahlé lúky a pohoria či známa pajta na Grúni, ktoré dodnes dýchajú históriou ovčiarskych tradícií, boli v minulom storočí vyhľadávanou kulisou pre viaceré diela slovenskej kinematografie – Sokoliara Tomáša, Perinbabu či Tri gaštanové kone.
Pajtu na Grúni, ktorú televízni diváci poznajú ako rodný dom hlavného hrdinu vo filme Sokoliar Tomáš, považujú Malatinčania za nezameniteľný symbol obce. Je to drevená stavba, ktorá sa zachovala na poľnej ceste asi hodinu chôdze medzi Malatinou a Veľkým Borovým v lokalite Grúň. „V minulosti slúžila ako ochrana pred nepriaznivým počasím. Obec je charakteristická svojou polohou vo vysokej nadmorskej výške, takže keď na jar alebo v jeseni napadol sneh, bačovia zahnali svoje ovečky do pajty," priblížil starosta Malatinej Zdenko Kubáň.
FOTO: Pajta na Grúni v chotári obce Malatiná, 11. mája 2018. FOTO TASR - Miroslava Siváková.
Drevenica je v súčasnosti na Orave pomerne ojedinelou stavbou. Ako sa uvádza v publikácii Malatiná z roku 2013, tento rozľahlý nízky zrub zastrešený sedlovou strechou s vysokou podlomenicou postavili ešte v roku 1947. Vybudovať ju mali priamo Malatinčania. Tí si vo filme Sokoliar Tomáš síce nezahrali, no o to viac režisér využíval v scénach miestnu krajinu. Práve v pajte a jej okolí sa v roku 1985 nahrávali aj scény z filmu Perinbaba.
Ďalším z obľúbeným objektov filmárov bol aj obytný roľnícky dom z Malatinej. Ako kulisu ho využili napríklad vo filme Tri Gaštanové kone, v ktorom si zahral aj významný slovenský herec Michal Dočolomanský. Okrem toho, že predstavoval Maliarikov dom, sa v ňom zároveň točili zábery z dedinskej krčmy.
Objekt podľa knihy Malatiná slúžil nielen ako obytný dom bohatšieho sedliaka, ale zadná rozľahlá izba bola zároveň učebňou miestnej školy. V roku 1967 bol dom rozobratý a prevezený do zubereckého múzea, kde ho návštevníci môžu vidieť dodnes.
Salašníctvo a folklór, nie sú jedinými oblasťami, ktorými je táto dolnooravská obec známa. V minulom storočí sa tu takmer každá žena venovala tkaniu kobercov. "Kedysi nám sem chodili handry z celého Československa, ženy ich strihali ručne. Odevy recyklujeme už 100 rokov," spresnil starosta. Utkané koberce chodili ženičky následne predávať aj na jarmoky.
FOTO: Umelecký rezbár Alfréd Patsch z Malatinej, 11. mája 2018. FOTO TASR - Miroslava Siváková.
Obec má dlhodobo okolo 820 obyvateľov a mnohí z nich sú na Orave známi svojím umeleckým nadaním. Alfréd Patsch vyrezáva z dreva od roku 1969 a v obci asi ani nie je človek, ktorý by doma nemal nejaký jeho výtvor.
"Bol som na vojne, kde nebolo čo robiť. Niekto sa chytil piva, ja som sa chytil štetca. Keď som prišiel do civilu a videl som, že je o umenie záujem, začal som venovať drevorezbe," priblížil. Náročnejšej drevorezbe sa venuje aj mesiac, závisí to aj od druhu dreva. Najdôležitejšia je však podľa rezbára láska a pokora. "Človeka to musí baviť, inak to nemá zmysel," uzavrel.
