Košická zoologická záhrada býva za bežbných okolností otvorená aj v zimných mesiacoch. Väčšina zvierat tam žije v celoročne obývaných výbehoch. Návštevníci tak aj v tomto čase môžu obdivovať všetky druhy šeliem vrátane medveďov a väčšinu vtákov. Sú to tiež kopytníky okrem afrických a ázijských druhov antilop či zebier.
Výnimkou sú teplomilné a sťahovavé vtáky, ktoré zimujú v chovateľskom zázemí. Vykurované chovné zariadenia poskytujú exotickým zvieratám možnosť výberu. "Tak napríklad levica Laura, ale aj surikaty bežne trávia čas vo vonkajších výbehoch aj v zimných mesiacoch. Zima neprekáža leopardom, rysom, pandám či medveďom, ktoré tvoria samostatnú kapitolu v druhovej skladbe zvierat košickej zoo," informovala TASR vedúca oddelenia vzdelávania a marketingu Eva Malešová.
Bez ohľadu na počasie sa medvede pravidelne pripravujú na príchod zimy. Už koncom jesene mali väčší apetít. Ich potrava je v tom čase bohatá na príjem tukov a sacharidov, aby si vytvorili tukové zásoby pred zimným spánkom. "V podmienkach zoo ide o nepravý zimný spánok, keďže naše medvede majú pravidelný prísun potravy. V týchto dňoch však žerú omnoho menej, raz za dva – tri dni, a správajú sa každý inak. Vo výbehu sa najmenej ukazuje najstarší zo štvorice - Žabo. Od decembra len s menšími prestávkami obýva obrovskú až sedem metrov hlbokú noru, ktorú začal hĺbiť ešte jeho otec Kubo. Pre väčšie pohodlie a bezpečnosť si ju statný maco upravil do tvaru písmena L. Cindy môžu návštevníci pozorovať vo výbehu aj v týchto dňoch," priblížil inšpektor chovu Jozef Lenard.
Vo forme, aj keď zjavne zaguľatené, sú medvedie dvojčatá Máša a Filip, ktoré sú v košickej zoo od leta. Chovatelia doteraz nepozorovali ich záujem o spánok. Ročné mláďatá prišli o matku. To, že žijú v zoo, čiastočne ovplyvňuje aj ich správanie v zime.
Pôvodné druhy plazov zimujú v podzemí novovybudovanej vonkajšej expozície, ktorá je na to prispôsobená. Potenciálne nebezpečenstvo im hrozí len zo strany aktuálneho netypického počasia a pomerne vysokých teplôt, ktoré ich lákajú vyliezť. Korytnačky močiarne, ktoré obývajú jednu z kójí, zimujú mimo uvedenej expozície. Tento mimoriadne ohrozený druh vo voľnej prírode vyhľadáva bahno na dne jazierok. V košickej zoo zimujú korytnačky močiarne v zázemí pri teplote štyroch – piatich stupňov Celzia. Zima výraznejšie neovplyvňuje ani život tuleňov a tučniakov. Tulene celoročne žijú vo vonkajšom bazéne a potrebu rýb si regulujú. Tučniaky zimujú v chovnom zázemí s bazénom pri teplote 15 – 18 stupňov.
S nástupom zimy súvisí aj úprava kŕmnych dávok nielen z hľadiska množstva, ale najmä zloženia. Najmä zazimované kopytníky dostávajú menej jadrového krmiva, čo súvisí s obmedzeným pohybom a prevenciou pred obezitou. Bažanty, ktoré sú v zime vonku, naopak, dostávajú viac kukurice, ktorá je bohatým zdrojom energie. Ostatné vtáky majú stálu kŕmnu dávku s dôrazom na tuky, ktoré nachádzajú v olejnatých semenách ako slnečnice a orechy.
"Pri chove vtákov upravujeme kŕmnu dávku najmä vtedy, ak chceme, aby hniezdili. Inak v semenách, ovocí či orechoch zväčša nájdu všetky potrebné živiny. V tejto súvislosti snáď stojí za zmienku, že ani divožijúce vtáky by v tejto miernej zime nemali ľudia prikrmovať. V prírode si dokážu nájsť dosť jedla dovtedy, kým nenapadne sneh," vysvetlil Lenard.
Celoročne otvorená Zoologická záhrada Košice chová 1400 zvierat v takmer 300 druhoch. V roku 2020 ju navštívilo viac ako 217.000 návštevníkov, a to predovšetkým domácich. Zoo to považuje za veľký úspech, keďže pre pandémiu nového koronavírusu musela svoje brány zatvoriť na 55 dní. Návštevnícky mimoriadne silné boli najmä letné mesiace.
