Mesto Sereď má zámer inštalovať na pôvodné miesto sochu Legionára, ktorá musela byť v roku 1959 odstránená z ideologických dôvodov. Keďže sa však už dielo nezachovalo, na podstavec pred mestským úradom chce umiestniť jeho kópiu. Na celý proces bude dohliadať komisia, ktorú menoval primátor mesta Martin Tomčányi a jej zloženie predstavil poslancom na novembrovom zasadnutí.
Na zhotovenie diela vypísalo mesto verejnú súťaž, z ktorej vzišla víťazne spoločnosť Šmigrovský. Celkové realizačné náklady sú vypočítané na 78.067 eur, 50.000 poskytlo mestu Ministerstvo vnútra (MV) SR. Zostatok nákladov si medzi seba podelia Sereď a Nadácia M. R. Štefánika. Zámer bol odsúhlasený Ministerstvom obrany Českej republiky a MV SR v rámci medzinárodnej spolupráce pri spoločnej obnove vojnových hrobov na území SR.
Socha je jednou z nedopovedaných kapitol dejín Serede, spomínajú na ňu lokálpatrioti a hlavne staršia generácia. Išlo o pomník padlým hrdinom pri obrane Slovenska roku 1919, postavený na počesť bojovníkov, ktorí bránili Slovensko proti armáde Maďarskej republiky rád. Bola dielom sochárov Jozefa Pospíšila a Vojtecha Ihriského z roku 1929, obaja sú známi aj ako autori plastiky básnika P. O. Hviezdoslava na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Zhotovená bola z pieskovca, s podstavcom malo dielo výšku šesť metrov, pričom socha Legionára bola 3,4 metra vysoká. V roku 1959 pomník ako neprijateľný pred oslavami 1. mája odstránili. Podľa ústneho podania Seredčanov mal byť najprv uložený v kasárňach a v roku 1968 ho zasypali do jamy za hrádzou pri Váhu neďaleko zámockého parku. V danej lokalite sa ho v roku 2019 pokúsilo nájsť občianske združenie Vodný hrad v spolupráci s radnicou na základe svedectva jednej ženy. Označené miesto preskúmali najskôr georadarom, avšak ako zistili, anomália, ktorú zaznamenali, nebola po vybagrovaní sochou. Nebolo to prvé kopanie pri hrádzi, Seredčania sa pokúsili sochu hľadať už po roku 1989.
