Muránska planina, zubačka a krásy Gemera lákajú do Rudohoria
Letná sezóna na Slovensku 2020.

10.07.2020 | Banskobystrický kraj | Autor: M.Kopcsay

Slovenské Rudohorie je rozlohou najväčším slovenským pohorím. Obsahuje podcelky (od západu na východ) Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina, Slovenský kras, Volovské vrchy a Čierna hora. Na úpätí Veporských vrchov s najvyšším vrcholom – Klenovským Veprom (1338 m n. m.) leží trojica samôt Sihla, Lom nad Rimavicou a Drábsko.

Klenovec, Kokava nad Rimavicou: Na východe Veporských vrchov leží obec Klenovec, ktorá dala najvyššiemu vrchu v okolí aj prívlastok. Známa je okrem iného tým, že tam dolapili Jánošíka. Neďaleko Klenovca leží Kokava nad Rimavicou, obec s bohatou históriou a cennými prírodnými lokalitami. Malebná príroda je popretkávaná samotami a lazmi.


Utekáč, Hnúšťa: V doline Rimavice leží sklárska obec Utekáč. Sklárne tam zamestnávali ľudí od 19. storočia. V doline Rimavy, v regióne Malohont, sa nachádza aj mestečko Hnúšťa (kedysi Hnúšťa-Likier).

Tisovec: V doline Rimavy leží v malebnom prostredí Slovenského Rudohoria, respektíve Muránskej planiny mestečko Tisovec. S Breznom na Horehroní ho spája známa železničná trať, pričom na úseku Tisovec - Zbojská - Pohronská Polhora od roku 1896 premávala ozubnicová železnica. Hoci vznikla pre potreby priemyslu, dnes je zubačka s parným pohonom turistickou atrakciou.

Muráň: Asi osem kilometrov od Tisovca leží známa obec Muráň, ktorú okrem iného preslávili muránske buchty. Ich tradícia siaha do 70. rokov minulého storočia a do miestneho pohostinstva Koruna, počas polstoročia sa však z nich stal pojem známy na celom Slovensku. Nad obcou sa vypína zrúcanina Muránskeho hradu, ktorý od 13. storočia strážil cestu z Gemera na Liptov a do Zvolena. Hneď za hradom sa uprostred Muránskej planiny vo výške asi 900 metrov rozprestiera Veľká lúka.

Muránska planina: Predstavuje pohorie a zároveň národnú prírodnú rezerváciu, ktorá sa rozprestiera od Tisovca, ponad Muráň až po Horehronie – Červenú Skalu. Popri faune a flóre je bohatá na krasové javy, nachádza sa tam takmer 500 jaskýň a priepastí, viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a tiež množstvo skalných útvarov. Na severe Muránskej planiny sa do výšky 1439 m n. m. týči najvyšší vrch tejto časti Rudohoria, Fabova hoľa.

Stolické vrchy, Rejdová: Krajinný celok, ktorý je súčasťou Slovenského rudohoria a pokračuje na východ, respektíve na juh od Muránskej planiny. Najvyšším vrchom je Stolica (1476 m n. m.), ktorej hrebeň sa vypína nad Revúcou, respektíve nad Muránskou Zdychavou a končí sa tu Rudná Magistrála označená červenou značkou. Na východných svahoch Stolice leží obec Rejdová známa svojimi folklórnymi tradíciami.

Revúca, Jelšava: Na úpätí Stolických vrchov leží okresné mesto Revúca, južnejšie od neho Jelšava. Lokalita a jej životné prostredie boli v nedávnej minulosti poznamenané ťažbou a spracovaním magnezitovej rudy. Medzi oboma mestami sa nad údolím vypína Starý jelšavský hrad z konca 14. storočia.

Rimavská Sobota, Teplý vrch: Na juhozápade Gemera v Rimavskej kotline leží okresné mesto Rimavská Sobota, ktoré sa ako Rymoa Zumbota spomína už v roku 1268 v listine kráľovského dvorného kancelára Štefana, arcibiskupa kaločského a báčského. Osídlené je však už od doby bronzovej. K mestu patrí aj hvezdáreň založená v roku 1975, známa svojou bohatou osvetovou činnosťou. Neďaleko mesta je vodná nádrž Teplý vrch, ktorá sa stala obľúbeným rekreačným miestom.

Fiľakovo: Na západ od Rimavskej Soboty sa nachádza mesto Fiľakovo. Bohaté archeologické nálezy potvrdzujú, že lokalita bola osídlená už v dobe kamennej, bronzovej i železnej. Prvá zmienka o Fiľakovskom hrade pochádza z roku 1242. Jeho ruiny sa od konca minulého storočia konzervujú.

Cerová vrchovina: Zaujímavosťou oblasti je známe bralo Šomoška – ide o príklad rozpadu čadiča na päť-, respektíve šesťboké hranoly (skalný vodopád). Celé pohorie sopečného pôvodu je pre originálnu teplomilnú faunu a flóru chránenou prírodnou oblasťou.

Ochtiná, Ochtinská aragonitová jaskyňa: Obec Ochtiná leží na východ od Revúcej, respektíve Muráňa. Známou pamiatkou je tu evanjelický kostol – dvojloďová gotická stavba s predstavanou vežou ešte zo začiatku 14. storočia. Skutočnou atrakciou je však Ochtinská aragonitová jaskyňa s neobvyklou aragonitovou výzdobou. Objavili ju náhodne v roku 1954, od roku 1972 je prístupná verejnosti a je tiež zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Štítnik: Obec pôvodne s nemeckým názvom Schittnich alebo maďarským Csetnek, je známa evanjelickým kostolom s predstavanou vežou zo 14. storočia s najrozsiahlejším súborom stredovekej nástennej maľby na Slovensku. Centrum Štítnika bolo v roku 1991 vyhlásené za pamiatkovú zónu.

 

Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

7.august - Remeslá našich predkov

Remeselný jarmok v starej Turej

8.august-Ľudový jarmok Pod vŕbičkami

Vystúpenia folklórnych súborov Nedožery-Brezany

9.august- Ľanová nedeľa v Múzeu slovenskej dediny

Martin Múzeum slovenskej dediny