Ľubovnianske múzeum pripravilo na letnú sezónu bohatý kultúrny program. Zároveň bude pokračovať v rekonštrukcii gotického paláca, v skanzene už postavili repliku kaplnky z Úlože a chystajú sprístupniť aj novú takzvanú slovenskú ulicu. Palác Lubomírských prešiel obnovou a aktuálne sa kolauduje, tento rok pre verejnosť ešte nebude sprístupnený, uviedol pre TASR riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Múzeum cez leto chystá viaceré kultúrne podujatia ako Slávnosti sv. Cyrila a Metoda, Hradné dni s tematikou Lubomírských či muzikál s názvom Kocúr kráľom. „Keďže sme v minulosti v areáloch hradu a skanzenu usporiadali takmer 30 koncertov pod holým nebom, tak ani tento rok nebudú chýbať. Vystúpi Robo Grigorov, Smola a hrušky s Mirkou Miškechovou a na hrad by mal zavítať aj sólista viedenskej filharmónie Dalibor Karvay. Pokračovať bude aj mimoriadne úspešná výstava La femme fatale hradu Ľubovňa - Part II.,“ priblížil plány na letnú sezónu Mikulík.
Riaditeľ dopĺňa, že v skanzene zase pripravili Deň medu, Hubertovské slávnosti a prezentáciu remesiel našich predkov. Z tohtoročných noviniek to bude čítanie ľudových rozprávok v samotných dreveniciach či na stohoch slamy. Pre dospelých v skanzene pripravujú Život na dedine počas večera a noci. V sezónnych obydliach chcú urobiť odpočívadlá pre turistov. Múzeum sa taktiež zapojilo aj do dotačného systému Ministerstva kultúry SR pre znevýhodnené skupiny a spracovali projekt na vytvorenie priestoru v skanzene pre deti s poruchou autizmu.
Sprístupnenie 14 komnát Palácu Lubomírských naplánovalo múzeum až na rok 2021. Návštevník si dnes môže pozrieť jeho exteriér, ktorý je podľa riaditeľa obľúbeným miestom na fotografovanie. V paláci by v budúcom roku mali byť expozície ako Knieža Stanislav - staviteľ paláca, hradná kuchyňa, sklady a čierna kuchyňa. Ďalej kryštálová komnata, pracovňa grófa Juraja Raisza, jedáleň 19. storočia, lovecký salón a historická knižnica.
Údržba 42 objektov v správe Ľubovnianskeho múzea - hradu je podľa slov riaditeľa náročným a dlhým procesom. Momentálne sanujú rozsiahle výpadky muriva, ošetrujú drevenice a starajú sa o areál s rozlohou takmer sedem hektárov. Múzeum v decembri 2020 spracovalo aj projekt o žiadosť financií z nórskych fondov na konzerváciu a prezentáciu vojenských kasární hradu a tiež aj stabilizáciu severovýchodnej hradby.
Riaditeľ dodáva, že návštevnosť slovenských múzeí, galérií, hradov a zámkov je vážnym problémom a myslí si, že to bude takto aj v budúcom roku. „Je to veľmi náročné, keďže príjmy od návštevníka tvorili nenahraditeľnú časť rozpočtu. Víkendy sú na hrade a skanzene veľmi dobré. Avšak pracovné dni, keď chodievali školské výlety a poľskí turisti, sú nateraz takmer nulové,“ konštatuje Mikulík.
