Na snímke nemecká pištoľ Luger Parabellum P 08 používaná v II. svetovej vojne. Pištoľ zo zbierok: Vojenského historického múzea vo Svidníku. Svidník 6. mája 2020. FOTO TASR – Milan Kapusta
V období druhej svetovej vojny boli osobnou zbraňou dôstojníkov pištole, ktoré nosili v koženom puzdre na svojich opaskoch. Neboli to síce klasické frontové zbrane, ktoré by sa používali pri bojových stretoch, ale patrili k osobnej výzbroji príslušníkov armád. Už od čias, keď sa začali používať, sa odovzdanie osobnej zbrane dôstojníka svojmu nepriateľovi považovalo za gesto uznania porážky.
V zbierkach Vojenského historického múzea (VHM) vo Svidníku, ktoré uchováva historické predmety z obdobia vojny, sa nachádza niekoľko typov osobných zbraní. Zatiaľ čo v radoch sovietskej Červenej armády bola vo výzbroji najčastejšie pištoľ Tokarev TT-33 , príslušníci nemeckého Wehrmachtu boli vybavení pištoľou Luger Parabellum P 08.
Na snímke sovietska pištoľ Tokarev TT-33 používaná v II. svetovej vojne. Pištoľ zo zbierok: Vojenského historického múzea vo Svidníku. Svidník 6. mája 2020. FOTO TASR – Milan Kapusta.
"Ťažko by sme v tom čase hľadali zbraň s takou históriou. Konštruktérom zbrane bol Georg Johann Luger a jej vývoj sa začal už koncom 19. storočia. S viacerými drobnými úpravami pretrvala vo výzbroji nemeckej armády až do konca druhej svetovej vojny," konštatoval historik VHM vo Svidníku Peter Holík.
Vysvetlil, že Luger Parabellum P 08 bola samonabíjacia pištoľ s hmotnosťou necelých 877 gramov kalibru deväť milimetrov. Bola vybavená schránkovým zásobníkom na osem nábojov a jej účinný dostrel bol do 50 – 60 metrov.
"Tieto historické zbrane sú často rekvizitami vo filmovom priemysle. Napríklad pištoľ Luger použili aj vo filme Schindlerov zoznam. Bolo to počas drastickej scény, keď nacistický veliteľ strieľal väzňov v koncentračnom tábore," priblížil historik.
Na druhej strane frontovej línie sa stala legendou pištoľ Tokarev TT-33. Sovieti mali po Veľkej vojne zastarané krátke zbrane a potrebovali vybaviť armádu novšími. Prerazil model konštruktéra Fedora Tokareva, ktorý sa vyrábal v štátnych zbrojovkách v Tule a Iževsku. Samonabíjacia pištoľ vážila 830 gramov a využívala schránkový zásobník na osem nábojov kalibru 7,62 milimetra.
"Je to veľká legenda v rade zbraní, ktorá mala obrovskú prieraznú silu. Ak by som to mal priblížiť na dnešné pomery, dokázala by prestreliť osobné auto naskrz. Takže to, čo vidíme v niektorých akčných filmoch, ako sa skrývajú strelci za autom, by pre túto zbraň neplatilo. Náboj tejto pištole (7,62 x 25 mm) dokáže ešte aj dnes prekonať množstvo moderných nepriestrelných viest. Vraví sa dokonca, že ju s obľubou používajú členovia ruského podsvetia," uzavrel Holík.
Text vznikol v spolupráci s Vojenským historickým ústavom.
