Na snímke nemecká ochranná maska s puzdrom z II. svetovej vojny. FOTO TASR - Vojenské historické múzeum vo Svidníku.
Chemické zbrane, prípadne iné zamorenie v oblasti frontovej línie mohli sovietskym či nemeckým jednotkám počas druhej svetovej vojny spôsobiť významné zdravotné komplikácie a straty na životoch. Preto po negatívnych skúsenostiach z Veľkej vojny vybavovali svojich vojakov ochrannými maskami, ktoré sú známejšie ako plynové masky.
Používali sa počas vojenských konfliktov na ochranu tváre, očí a dýchacích orgánov, zabraňovali tak vdýchnutiu toxických plynov a chemických otravných látok. Lícnice sovietskej i nemeckej masky boli vyrobené z gumeného materiálu. Ten zabezpečoval nízku hmotnosť masky a lepšie priľnutie k tvári.
"Nemecké masky však boli na rozdiel od sovietskych vyrobené z hrubšej vrstvy gumy, prípadne z gumy potiahnutej pevným plátenným materiálom. Boli teda odolnejšie. Svedčiť o tom môže aj skutočnosť, že mnoho nemeckých masiek sa zachovalo v pomerne dobrom stave. Dôležitú úlohu však zohralo aj puzdro," vysvetľuje pracovníčka Vojenského historického múzea vo Svidníku Lenka Vrábľová.
Na snímke ochranná maska sovietskeho vojaka v II. svetovej vojne. FOTO TASR - Vojenské historické múzeum vo Svidníku.
Najdôležitejšou súčasťou masky bol filter, slúžil na zachytávanie toxických a chemických látok z ovzdušia, a umožňoval tak vojakovi vdychovať vonkajší vzduch relatívne očistený od otravných bojových látok. Boli väčšinou z kovu a prevažne zelenej farby. Keďže sa v obidvoch armádach používali rôzne typy filtrov, účinnosť závisela predovšetkým od ich náplne, teda vnútornej vložky, ktorá sa skladala z niekoľkých vrstiev, ktorých hrúbka a zloženie sa rôznili.
Nemeckí vojaci mali okrúhle filtre so závitom, ktoré sa skrutkovali priamo k ventilovej komore masky. Vojaci Červenej armády používali aj filtre podlhovastého tvaru, ktoré sa pripájali k ventilovej komore pomocou spojovacej hadice, vyrobenej z gumy potiahnutej úpletom. Prenášali sa v jednoduchých plátenných taškách, ktoré sa vešali na rameno prostredníctvom popruhu. Naopak, nemecké vojenské puzdra boli pevné kovové, valcového tvaru so sklopným vekom, pružinovým uzáverom a zaisťovacou poistkou. Puzdro sa dalo pripnúť na opasok.
"Špecifikom výbavy vojakov Wehrmachtu bola plechová škatuľka umiestnená na vnútornej strane príklopu, kde sa nachádzali rezervné zorníky a čistiace potreby," vysvetľuje rozdiel Vrábľová. Zaujímavosťou pri nemeckých maskách boli tie vodotesné varianty puzdra, s tesnením a podlepenými švami, ktoré mali na dne puzdra vyrazené veľké písmeno D "dicht" – prostredníctvom ktorého sa označovala vodotesnosť puzdra.
