Rok 2019 sa na hrade Čabraď v okrese Krupina niesol v zamení obnovy južného portálu tretej vstupnej brány. Združenie Rondel, ktoré realizuje práce na tomto hrade, pracovalo v sezóne aj napriek tomu, že sa tento rok nerealizoval projekt s nezamestnanými.
Od začiatku mája do konca septembra postupne pribúdajú veľké bloky ostenia portálu, realizované na mieste z umelého kameňa. "Realizuje sa tak prvá etapa plánovanej obnovy, ktorá bola tri roky odkladaná. V rámci nej sa zrekonštruovalo celé ostenie bránky pre peších a bočné kvádre veľkej brány. Popri tom sa zrekonštruovali aj časti muriva v interiéri suterénu, nachádzajúce sa pod portálom," priblížil predseda združenia Albert Loydl.
Do rekonštrukčných prác bolo zapojených množstvo dobrovoľníkov aj zo zahraničia. Najväčšou skupinou zahraničných dobrovoľníkov bolo 60 skautov z Belgicka, ktorí pomohli s dopravou materiálu na hrad.
Okrem tejto práce sa vykonávalo aj čistenie od náletov a kosenie nádvorí a iné drobné práce. "Nesmieme tiež zabudnúť na spoluprácu s ochranármi a priateľmi herpetofauny, vďaka čomu sa podarilo vyčistiť v podhradí časť ruín a vytvoriť tak vhodné prostredie pre plazy," pripomenul zástupca združenia.
V nasledujúcich rokoch sa bude pokračovať v ďalšej etape obnovy tretej brány. Nad portálom treba ešte domurovať chýbajúce murivo tak, aby sa podoprela zachovaná koruna múru. "Keď bude stena stabilizovaná a nebude ohrozovať návštevníkov, môžeme zrealizovať drevenú konštrukciu mosta vedúceho ponad priekopu, čím sa sprístupní pôvodný vstup do horného hradu," doplnil Loydl. "Obnovu južného portálu tretej brány sme realizovali vďaka podpore Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis," uviedol Loydl.
Hrad Čabraď vznikol približne v polovici 13. storočia. V roku 1276 bol jeho majiteľom comes Derš z rodu Huntovcov. Tento zabudnutý klenot chránil v minulosti prístup k banským mestám a preto oň často bojovali rôzne vojská. Na začiatku 14. storočia hrad dobyl Matúš Čák a v polovici 15. storočia ho obsadilo vojsko Jána Jiskru. Od roku 1622 bol majetkom Petra Koháryho. V majetku rodu zostal až do svojho zániku v roku 1812, keď ho posledný mužský potomok Koháryovcov dal podpáliť. Odvtedy pustol. Zaujímavosťou je, že hrad sa nachádza na území štátnej prírodnej rezervácie na ochranu plazov.
