Počas uplynulého mesiaca pracovali v Ľubovnianskom múzeu na ošetrení a konzervovaní historickej stabilnej mláťačky. V súčasnosti je už vystavená v areáli hospodárskeho dvora v skanzene pod Hradom Ľubovňa. Etnografka múzea Natália Špesová informovala, že mláťačka sa v minulosti využívala na mlátenie obilia, ide o továrenský výrobok poháňaný pomocou benzínového alebo dieselového stabilného jednovalcového motora, vyrobený v 2. polovici minulého storočia.
„Výška mláťačky je 267 a dĺžka 520 centimetrov. Bola polyfunkčná, využívala sa nielen na mlátenie obilia, ale aj na čistenie zrna od pliev a slamy a triedenie zrna podľa kvality. Bola vyrobená v továrni v Moravských Budějoviciach,“ ozrejmila Špesová s tým, že Ľubovnianske múzeum ju do svojho zbierkového fondu zakúpilo od pôvodných majiteľov z obce Litmanová.
Presnú informáciu o dátume výroby mláťačky múzejníci k dispozícii nemajú. Vychádzajú však zo všeobecných informácií, že do regiónu Spiša a najmä do jeho horských oblastí, sa technické poľnohospodárske výdobytky, ako je napr. mláťačka, dostávali oveľa neskôr, ako v úrodnejších nižšie položených oblastiach.
„Zvlášť obec Litmanová, odkiaľ mláťačka pochádza, ešte dlho využívala archaické spôsoby spracovania obilia, práve do polovice 20. storočia,“ zdôvodnila Špesová.
Momentálne je tento historický kus vystavený v hospodárskom dvore vedľa maštale. Súčasne nad ňou vybudovali aj nové prístrešie, aby bola chránená, zároveň aby ju mohli naši návštevníci vidieť. Konzervácia mláťačky prebiehala približne dva týždne, pričom prvým úkonom bolo základné očistenie od nánosov prachu a iných nečistôt. Následne sa konzervátor venoval kovovým častiam, očistil ich kefou a natrel prostriedkom na odstránenie nánosov hrdze, ktorý zároveň železo konzervuje.
„Na drevené časti sa naniesol prostriedok proti plesniam a červotočom, následne boli drevené časti natreté zohriatou zmesou ľanovej fermeže, včelieho vosku, terpentínu a petroleja,“ doplnila Špesová.
V dedine mláťačku využívali viacerí gazdovia, z dvora do dvora bola presúvaná s využitím sily ťažných koní. Pred začiatkom mlátenia bolo potrebné stabilizovať stroj vo vodorovnej polohe, následne sa otvorili bočné stoly. Jej obsluhu zabezpečovalo približne desať osôb, pričom jeden až dvaja ľudia rozväzovali snopy, ďalší ich vkladali do mláťačkového bubna v hornej časti mláťačky.
„Ďalšia obsluha odoberala slamu od vytriasadiel a pliev, ktoré padali pod mláťačku. Vymlátené obilie prechádzalo cez triediace sitá a korčekovým dopravníkom sa dostávalo do triediaceho zariadenia mláťačky. To vymlátené a vyčistené obilie triedilo na štyri druhy obilia podľa kvality,“ objasnila Špesová s tým, že prvá akosť sa využívala na siatie, druhá na výrobu múky a krúp, tretia slúžila ako krmivo pre hovädzí dobytok a štvrtá akosť pre hydinu.
