Gróf Forgáč bol boháč, no pochovať sa nechal skromne v lese 
Seriál TASR o zaujímavostiach v slovenských obciach a mestách.

04.09.2019 | Košický kraj | Autor: M.Holubčík

Na snímke hrobka grófa Štefana Forgáča v Slanských vrchoch.  Slančík, 4. septembra 2019. FOTO TASR – František Iván.

Na netradičnom mieste, v lesoch pri obciach Ruskov a Slančík (okres Košice-okolie), sa nachádza hrobka príslušníka jedného z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. V roku 1916 na tamojšom Okrúhlom vrchu podľa jeho posledného želania pochovali grófa Štefana Forgáča (Istvána Forgácha), ktorému patrili hrad Slanec, kaštieľ v Slanci a mnohé ďalšie majetky. Za svoj posledný odpočinok si zvolil skromné miesto v prírode medzi stromami. Pokoj mu však po smrti nebol dopriaty a hrobka je už desaťročia prázdna.

"Gróf Štefan Forgáč bol najväčším veľkostatkárom v Abovskej stolici a jeho majetky sa rozprestierali na ploche 28.000 hektárov. Mal veľký význam pre celé okolie, pretože poskytoval množstvo pracovných príležitostí, jednak na svojom veľkostatku, kde choval hovädzí dobytok a ovce, a jednak vo svojich lesoch. Drevo z nich sa používalo na výrobu železničných podvalov, ako stavebný materiál a na ďalšie výrobky. Založil napríklad aj skláreň v Slanskej Hute. Ozdobou a pýchou jeho veľkostatku boli čistokrvné anglické dostihové kone, s ktorými sa gróf zúčastňoval na dostihoch v Uhorsku, ale aj v Anglicku a ďalších krajinách," priblížila túto postavu pre TASR Jolana Janičkárová, ktorá o rode slanských Forgáčovcoch a Waldbottovcoch napísala knihu.

 

         

Na snímke gróf Štefan Forgáč. Slančík, 4. septembra 2019. REPROFOTO TASR – František Iván.

Okrem toho, že bol úspešným hospodárom, gróf prejavoval svoj záujem a talent v mnohých oblastiach - ako chovateľ dostihových koní, hráč na klavíri, hodinársky majster, legendárny poľovník, fotograf či maliar. Hoci sa o veľkú politiku nezaujímal, bol aj členom hornej snemovne uhorského parlamentu. 

Bol zručným hodinárom a pre vežu slaneckého kostola a faru zostrojil veľké hodiny. Mal aj hudobný talent a jeho hra na klavír často spríjemňovala salónne spoločenské stretnutia šľachty. "V roku 1912 kúpil v Berlíne od firmy Choralian Company americký píšťalový organ nesmiernej hodnoty, ktorý mal vo svojom kaštieli umiestnený v troch miestnostiach," uviedla Janičkárová. V súčasnosti sa časť tohto organu nachádza v rímskokatolíckom kostole v Ruskove, ktorého patrónmi boli práve Forgáčovci. 

Štefan mal blízko k prírode a zvieratám, na Okrúhlom vrchu si nechal vybudovať pekný lovecký zámok, z ktorého bolo vidieť do Slanca. O tom, že bol zároveň človekom modernej doby, svedčí, že si zriadil súkromnú telefónnu sieť spájajúcu jeho kanceláriu, hájovne a lovecký zámok. 

Medzi ľuďmi bol rešpektovaný a obľúbený, svoje humánne cítenie prejavil aj po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď sa z frontu vracali ranení a chorobami vysilení vojaci. "Pri svojom kaštieli zriadil malú nemocnicu s 12 posteľami. Každý deň prichádzal k raneným, pomáhal ich ošetrovať a venoval sa im," povedala Janičkárová, kronikárka obce Nižná Kamenica, kde sídlil Štefanov brat Alexander.

Dňa 29. februára 1916 gróf vo veku 62 rokov náhle zomrel. Členovia jeho rodu boli pochovávaní v krypte ruskovského kostola, on však chcel spočinúť vedľa svojho loveckého zámku v lone prírody, kde posledné roky trávil čoraz viac času. Tak sa počas pohrebu za veľkého smútočného sprievodu aj stalo. 

Za éry socializmu mali grófove sídla aj hrobka smutný osud. Kaštieľ v Slanci zbúrali a lovecký zámoček v roku 1985 nezmyselne vyhodili do vzduchu. "Jeho hrobku vandali v 50. a 60. rokoch minulého storočia trikrát otvorili, zrejme v snahe nájsť nejaké cennosti, ale gróf bol skromný v živote, a tak sa aj nechal pochovať, takže nenašli nič. Nemali úctu ani k mŕtvole nebohého a nechali ju mimo hrobky. Grófovo telo tak postupne zmizlo v útrobách lesa a možno aj v útrobách lesnej zveri," dodala Janičkárová.  

Náležitej úcty sa grófovi opäť dostalo až v novom storočí. V roku 2004 poškodený náhrobok opravili a premiestnili k ruskovskému kostolu, kde ho vysvätil arcibiskup Alojz Tkáč. V auguste 2016 pri príležitosti 100. výročia grófovej smrti vyhlásili lokalitu s niekdajším loveckým zámočkom a upravenou hrobkou za významné lesnícke miesto. Štefana Forgáča a jeho zámok tam turistom približuje informačná tabuľa s fotografiami.
 

Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

22.novembra - Požehnanie mladých vín

Hlohovec, viecha Jašter

23.novembra - Rozsvietenie vianočného stromčeka

Piešťany, Winterova ulica

24.novembra - 28. charitatívny Vianočný bazár

Bratislava, Stará tržnica, Námestie SNP 25