Oddaný boží služobník, ktorý sa snažil v prvom rade celú svoju energiu venovať kňazskému povolaniu, kostolu a životu farnosti. Tak si spomínajú Terchovčania na pátra Jozefa Šaba, správcu ich farnosti od roku 1975 do roku 1995, ktorý inicioval vznik Terchovského betlehema, Jasličkovej pobožnosti aj Cyrilometodských dní.
Podľa Petra Cabadaja, ktorý sa stal po zmenách v roku 1989 tajomníkom národného výboru a neskôr prednostom terchovského obecného úradu, písal páter Šabo významné kapitoly modernej histórie Terchovej.
"Výrazným spôsobom sa pričinil o modernizáciu a estetické umocnenie interiéru a exteriéru Kostola sv. Cyrila a Metoda. Stál pri zrode Terchovského betlehema, pôsobivej a mimoriadne vyhľadávanej Jasličkovej pobožnosti a Cyrilometodských dní. Za dvadsať rokov urobil v Terchovej obrovské množstvo roboty. Nielen na poli duchovnom, ale aj kultúrnom, spoločenskom a čo je dôležité, zanechal za sebou i významné pedagogické dielo. Nebola nijaká náhoda, že za jeho éry viacero terchovských miništrantov začalo študovať teológiu a stali sa z nich kňazi. Najmä misionári Spoločnosti Božieho Slova, ktorí pôsobia vo významných, dokonca vatikánskych funkciách," povedal Cabadaj.
Na snímke Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej. V Terchovej 6. februára 2019. FOTO TASR - Erika Ďurčová.
Po príchode do Terchovej v roku 1975 začal páter Šabo spolupracovať aj s Rudolfom Patrnčiakom, súčasným riaditeľom miestneho kultúrneho strediska. "Prišiel pred letom a už na Vianoce chcel pripraviť v kostole niečo zaujímavé pre veriacich. Oslovil miestnych ľudových rezbárov, ktorí urobili prvotný betlehem a miestnych betlehemcov, ktorí prispeli do programu - Jasličkovej pobožnosti. On prišiel s myšlienkou, urobiť ju v Terchovej a jeho predstava bola, že to budú modlitby, básničky, scénky a niečo aj z ľudového prostredia - betlehemci. Na scénky a básničky použil miestnu mládež alebo deti. A medzi tou mládežou som bol aj ja," zaspomínal si Patrnčiak.
"Naša aktívna spolupráca sa začala na Jasličkovej. Prvých päť rokov hovoril páter Šabo svoje predstavy, dával smerovanie a ja som sa snažil dopĺňať umeleckú časť. Vzhľadom na to, že som študoval na umeleckej škole, obracal sa na mňa pri scénkach, piesňach a ľudovom prejave. A keď som si získal jeho dôveru, potom prišiel čas, keď povedal, aby som to prebral celé," doplnil Patrnčiak, dlhoročný režisér a zároveň účinkujúci na Jasličkovej pobožnosti.
Miništrantom pátra Šaba bol aj súčasný zástupca starostu Terchovej Marián Zajac. "Ako miništrant za jeho éry som 'nášho pánka' vnímal ako veľmi dobrého organizátora a komunikátora s mladými ľuďmi. Vedel nás pritiahnuť otcovskou rukou, ale aj humorom. Vždy si našiel čas, aby s nami prehodil slovo, dve. Či už to bolo na hodinách náboženstva, respektíve po ňom, keď sme ho často spolu vyprevádzali zo školy. Alebo pred svätou omšou či po nej, keď nás často priviedol na faru s niečím pomôcť. Bol to taký zámer - chlapci, pomôžete mi s týmto a potom bude občerstvenie. A pomedzi to vsúval také 'udičky', aby zistil, čo nás baví, k čomu inklinujeme, aké máme záľuby," povedal Zajac.
"Často takto mnohých primäl rozmýšľať aj o duchovnom povolaní, na ktorom si dosť zakladal. Počas jeho éry podchytil mnohých a zaujímavosťou bolo, že tým nekončil. Neuspokojil sa s tým, že podnietil chlapcov, aby išli študovať na gymnázium a potom na teológiu. Ale všímal si aj ostatných a vštepoval im, že môžu byť apoštolmi tam, kde budú. Či už v povolaní učiteľa, inžiniera, majstra, remeselníka alebo otca rodiny. Alebo na ďalších 'frontoch', na ktorých sa potom títo miništranti, keď dospeli, objavili," dodal Zajac.
Osobitnou kapitolou terchovského pôsobenia pátra Šaba sú Cyrilometodské dni, ktoré sa prvýkrát konali v roku 1990. "Už v osemdesiatych rokoch minulého storočia boli snahy vytiahnuť Cyrila a Metoda, lebo ľudia vedeli iba toľko, že prišli a doniesli písmo. Mali sme spoločný úmysel, len z času na čas sa vyskytol nejaký problém v súvislosti s kostolom a aktivitami, ktoré sa tam konali. Jasne to nasvedčovalo, že ešte nie je doba na verejnú prezentáciu. Až prišiel rok 1989 a hneď sa začalo pracovať na novom podujatí," pripomenul Patrnčiak.
"Nikdy nezabudnem na prvé zasadnutie prípravného štábu, ktorý zasadol v marci 1990 s tým, že už koncom júna urobíme prvý ročník nového veľkého podujatia. Dekan Šabo bol človek plný nápadov. Neskutočne charizmatický muž, ktorý vedel aj situáciu zdanlivo hraničnú uvoľniť svojím humorom, životným nadhľadom, ale aj zmyslom pre zaujímavý typ komunikácie. Vedel odľahčiť tému tak ako málokto," skonštatoval Cabadaj.
Stretnutia, na ktorých sa rodili Cyrilometodské dni v Terchovej, boli podľa neho stretnutiami blízkych ľudí pod vedením a pod dirigentskou taktovkou Jozefa Šaba. "Prvý ročník, to bola z môjho pohľadu neskutočná fantázia. Pretože urobiť za pár týždňov takúto veľkú akciu, s takým obrovským mediálnym ohlasom, s takou veľkou návštevnosťou ľudí z domova aj zo sveta, to si vtedy vyžadovalo veľké nasadenie a veľkú energiu. Ale aj niekoho, kto to celé zastrešoval a dával tomu pomyselné noty. A to bol práve dekan Jozef Šabo," uzavrel Cabadaj.
