Povesti sa viažu aj k najväčšej atrakcii obce Sucháň v okrese Veľký Krtíš, ktorou je tzv. trúbiaci kameň v časti Zabre. Aj keď niektoré indície naznačujú, že "hlásnu skalu", respektíve čísla a znak na nej označujú hranicu chotára, a balvan bol vlastne medzným kameňom, miestni obyvatelia, ale aj niektorí historici sú presvedčení o tom, že trúbiace otvory a čísla vytvorili pred vyše 400 rokmi Turci, zaberajúci vtedy túto časť územia. 

"Keďže turecká poroba bola dlhá a krutá a zanechala stopy na celých generáciách tunajších osadníkov, ľudia si po odchode Turkov vytvárali sami legendy, odzrkadľujúce udalosti predošlej doby," hovorí miestny amatérsky historik Ján Mihaľkin. "A treba povedať, že väčšinou vychádzali z reálnych udalostí," dodáva.

Jedna z povestí napríklad hovorí o tom, že v studni Turčianka, nachádzajúcej sa v blízkosti trúbiaceho kameňa, mali prísť o život dvaja tureckí bojovníci. Na druhý svet ich mal odpratať Jano z Benikovho salaša, ktorému títo odvliekli jeho milú Zuzku.

Ďalšia povesť zase približuje samotný vznik trúbiaceho kameňa. Podľa nej sa Turci po dobytí hradu Modrý Kameň chceli posunúť ďalej do vnútrozemia a dostali sa do oblasti suchánskych Zabier. Spleť dolín im tam sťažovala orientáciu, preto do jednej zo skál vytesali dva otvory a prispôsobili ju na trúbenie. A týmto spôsobom sa zvolávali na určené stanovište. "Ja ale skôr verím verzii, že otvory do kameňa vytesali miestni obyvatelia, aby sa trúbením varovali pred Turkami," zdôraznil Mihaľkin.

Podľa niektorých indícií bolo takýchto kameňov v regióne viac a tvorili ojedinelú signalizačnú sústavu. Druhý, ešte nedokončený trúbiaci kameň bol totiž objavený neďaleko tamojšieho Ondrejcovho lazu.