Strašidelné príbehy sa roky spájajú s Krvavými Šenkami, ktoré sú časťou Lehoty v okrese Nitra. Tie najstaršie sú datované do 19. storočia a vďaka nim dostala osada, ktorá sa v minulosti volala Huszár majer, svoje súčasné pomenovanie.
Zberateľom strašidelných príbehov o osade je bývalý starosta Lehoty Ondrej Práznovský, ktorý príbehom o zbojníkoch verí aj preto, že sa spomínajú vo viacerých prameňoch. „Niektoré sú trošku prifarbené, názov však vychádza z minulosti a súvisí s kupeckými cestami,“ skonštatoval.
Súčasný starosta Milan Chmelár tvrdí, že strašidelným historkám neverí, no zároveň priznáva, že do Krvavých Šenkov nikdy nechodí potme. „Keď niečo potrebujem, idem tam cez deň, nikdy som tam nebol v noci,“ uviedol.
Príbeh, ktorý mal stáť za zmenou názvu osady, sa odohral okolo roku 1848. Pán z Dobrej Vody smeroval z Hlohovca do Nitry. V Hlohovci sa však neplánovane zdržal a keďže hradby do Nitry už boli zatvorené, rozhodol sa prenocovať aj s družinou niekde po ceste.
Jeden člen družiny sa však musel vrátiť do Hlohovca, pretože sa po ceste odtrhla podkova jeho koňovi. Družinu v nevľúdnom počasí zastavil vysoký silný muž vo veľkom klobúku, ktorý cestujúcim ponúkol ubytovanie v šenku. Pomocníkov uložili na seno, pána pozvali do hostinca.
Na snímke les v Krvavých Šenkoch, ktoré sú časťou Lehoty v okrese Nitra. FOTO TASR - Henrich Mišovič , 7. november 2018.
Ponúkli mu večeru, naliali víno. Jednej zo slúžok sa však pána uľútostilo, preto mu pošepla, aby víno nepil, že je otrávené. Pán ju poslúchol a odišiel do izby na poschodí. Chcel si ľahnúť do postele a vtedy si všimol, že plachta je krvavá. K dverám izby si preto pristavil stoličku a zabarikádoval sa. O polnoci sa zbojníci začali sekerami dobýjať do izby. Vtedy však k hostincu dorazil sluha, ktorý sa zdržal v Hlohovci pre svojho koňa. Ten spolu s ďalšími členmi družiny pána zachránil a šéfa zbojníkov chytili. Pri prehliadke hostinca našli v pivnici vo vápne tri mŕtve dievčenské telá.
Traduje sa, že zbojníci dodávali dievčatá pre čachtickú pani Alžbetu Bátoriovú. „Tak to fungovalo, že pocestnému najskôr dali najesť, napiť a potom ho podrezali. O majetok sa vzápätí podelili,“ priblížil históriu Krvavých Šenkov Práznovský.
Strašidelných historiek z obce je viac, stále pribúdajú aj nové. „Jedna žena skončila v studni. Bola neverná manželovi a najprv sa do studne vrhla sama. Sluhovia ju však vytiahli, no manžel ju sotil späť,“ skonštatoval bývalý starosta.
Jedna z najnovších povier kolovala Nitrou pred ôsmimi rokmi. Osadou údajne v noci prechádzal taxikár, ktorý v daždi zastavil osamelej žene v tmavom oblečení. Žena si sadla na zadné sedadlo a mlčala. Taxikár sa s ňou usiloval komunikovať, no odpoveď neprichádzala.
Taxikár v spätnom zrkadle skontroloval, či je žena v poriadku, a zdúpnel hrôzou. Zadné sedadlo bolo prázdne, na mieste za spolujazdcom bol zapnutý bezpečnostný pás a pod sedadlom bola mokrá mláka. Pravdivosť historky síce nikto nepotvrdil, no poverčiví vodiči dodnes pri prechádzaní Krvavými Šenkami pustia ruku z volantu, aby ho nedržali oboma rukami a nevytvárali tak s telom jeden kruh. Potvrdenou záhadou zostáva fakt, že v Krvavých Šenkoch sa nedá telefonovať. „Je to zvláštne, no na tomto mieste vždy vypadne mobilný signál, nedá sa tu telefonovať. Pred Šenkami aj za Šenkami pritom signál je, len v osade nie,“ podotkol starosta Chmelár.
