Na snímke budova Matice slovenskej v Martine. Archív TASR.
Martin 1. augusta (TASR) - Aktuálny Rok slovenských žien v národnom hnutí, ktorý vyhlásil Výbor Matice slovenskej (MS), bude pripomínať i busta Anny Hurbanovej-Jurkovičovej. Slávnostne ju odhalia vo štvrtok podvečer na Matičných slávnostiach pred sídelnou budovou MS v Martine. Informovala o tom hovorkyňa MS Laura Hancová.
Popudom k vyhláseniu roka 2024 za Rok slovenských žien v národnom hnutí bolo i 200. výročie narodenia Anny Jurkovičovej, ktorá bola jednou z prvých slovenských ochotníckych herečiek, ako i Adely Ostrolúckej. Okrem nich si MS pripomína aj ďalšie významné ženy, spisovateľky, herečky a národné aktivistky, ako sú Amália Francisciová, Elena Šoltésová, Terézia Vansová, Anna Halašová, Božena Slančíková-Timrava, Ľudmila Podjavorinská, Hana Gregorová, Mária Rázusová-Martáková, Naďa Hejná či Zora Jesenská.
"Stále sebavedomejšie ženy, panie, dámy a dievčence, odchované v štúrovských evanjelických a národne uvedomelých katolíckych rodinách a komunitách, dospeli aj v konzervatívnejšom slovenskom prostredí k vyššej forme organizovanosti založením spolku slovenských žien Živena, ktorý vznikol po boku Matice slovenskej v roku 1869 v Turčianskom Sv. Martine," spomenul predseda MS Marián Gešper.
Práve so spolkom Živena a živeniarkami sú podľa neho spojené osudy viacerých významných žien pochádzajúcich z popredných národnobuditeľských rodín, ako boli Anna Halašová-Mudroňová, Drahotína Kardossová-Križková, Etela Bohúňová, Helena Turcerová-Devečková alebo Jela Krčméry-Vrteľová, ktorých okrúhle výročia si v roku 2024 taktiež MS pripomenie. "Všetky sa výrazne angažovali v slovenskej kultúre, vede a umení i v humanisticko-modernistickom procese emancipovania našich žien," dodal.
Anna Hurbanová-Jurkovičová sa narodila 6. apríla 1824 v Novom Meste nad Váhom. Bola dcérou učiteľa, pedagóga, literáta a zakladateľa družstevníctva a prvých gazdovských spolkov Samuela Jurkoviča. Bola aktívnou účastníčkou národných podujatí a významne prispela k slovenskej literatúre a kultúre. Jej tvorba zahŕňala básne, poviedky a články, v ktorých sa venovala témam ako rodina, láska k vlasti a dôležitosť vzdelania. Je jednou z prvých slovenských ochotníckych herečiek. V roku 1845 sa vydala za Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého tiež podporovala v jeho národnobuditeľských aktivitách. Zomrela 2. februára 1905 v Turčianskom Sv. Martine.
