"Keď sa robil Tereziánsky urbár po roku 1767, už tu boli traja sedliaci, čo sa tak volali," poznamenal miestny rímskokatolícky farár Gabriel Brendza, ktorý vyučuje cirkevné dejiny v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne.

Prvá písomná zmienka o Selciach je doložená z roku 1332 s názvom Omnes Sancti de Zolio (Všetci svätí - patrocínium kostola). V tom čase tam už bola fara i kostol postavený zásluhou zvolenského župana Dônča.

Ďalšia správa o názve obce sa nachádza v prílohe výsadnej listiny, ktorú vydal kráľ Karol Róbert v roku 1340. V nej sú to Scelce, neskôr Zelcze, potom Selecz až po dnešný názov. Zhruba od polovice 13. storočia Selce patrili ako poľnohospodárska usadlosť Ľupčianskemu hradu.

Podľa listiny z roku 1443 až do 18. storočia bola správcom majera rodina Seleckých. Ich rodinný erb sa stal základom aj toho obecného. Názov dediny je odvodený od staroslovanského termínu selo - Selce, vo význame osada. Táto kedysi zemianska usadlosť vždy bola samostatná dedina. V Banskobystrickom okrese v súčasnosti patrí k tým väčším, má okolo 2160 obyvateľov.

"Selčania sú vo väčšine katolíci, pri poslednom sčítaní ľudu sa ich prihlásilo ku katolíckej viere asi 1600. Takmer všetci si žiadajú sviatosti, krst, sobáš, pohreb a nejakých 30 až 35 percent ľudí prichádza aj na bohoslužby, chodí do kostola. Snažíme sa udržať duchovný život v obci. Chystáme teraz birmovku pre tínedžerov a máme ich vyše 50," konštatoval miestny farár s tým, že na sviatky býva kostol plný.

Dedina je známa aj významnou chránenou archeologickou lokalitou Hrádok. Odborná literatúra z 30. rokov 20. storočia ju uvádza ako nálezisko rímskych mincí a šperkov.