Ilustračné foto. Archív TASR.
Liptovský Mikuláš 18. februára (TASR) - Liptovský Mikuláš, pôvodne Svätý Mikuláš, bol ešte v polovici 18. storočia mestečkom obuvníkov. Zastúpenie tam však mali aj ďalšie cechy, napríklad kováčsky či mäsiarsky. Pri príležitosti vyhlásenia Roka remesiel v Liptovskom Mikuláši to povedala múzejná pedagogička Katarína Verešová.
"Počiatky mikulášskych remesiel spadajú ešte do obdobia, keď mestečko disponovalo právom utorkového trhu. Vtedy sa remeselníci združovali okolo Kostola svätého Mikuláša, kde došlo k výmene tovarov, dobytku, obilia," priblížila pre TASR Verešová.
Dodala, že vhodné prírodné podmienky postupne dali základ rozvoju typických remesiel. Pre oblasť stredného Liptova to boli hlavne remeslá spracovávajúce kožu. V minulosti sa remeselníci združovali v cechoch. "Najpočetnejším bol zrejme garbiarsky cech, bol tu tiež čižmársky a ševcovský. Všetky tieto cechy súviseli hlavne so spracovaním kože a výrobou obuvi," vysvetlila múzejná pedagogička.
V mestečku podľa Verešovej žilo hneď niekoľko mäsiarskych rodín. Existovala tam štvrť, v ktorej domy prenajímali mäsiarom. "Do takejto rodiny sa narodil napríklad aj básnik Janko Kráľ, ktorého otec bol mäsiarom a krčmárom," pripomenula. V meste sídlilo aj niekoľko pivovarov. Mnohé z nich podľa Verešovej patrili zemepánom Pongrácovcom, tí boli majoritnými vlastníkmi mestečka. Združovali sa tam tiež zlatníci, zámočníci, mydliari či sviečkari.
Rok 2024 sa bude v Liptovskom Mikuláši niesť v znamení tradičného aj moderného remesla. Stane sa tak pri príležitosti 600-ročného výročia jarmokov v meste. Jubilejné výročie získania jarmočných práv vychádza na jún, keď sa v meste konajú tradičné Stoličné dni.
