Trenčín 1. februára (TASR) - Informovala o tom Sláva Gajdošíková z komunikačného oddelenia Úradu TSK. 
        Podľa historika Trenčianskeho múzea v Trenčíne Tomáša Michalíka bola história Trenčianskej župy od začiatku spojená s Trenčianskym hradom, kde bolo nielen sídlo Trenčianskeho komitátu (prvá administratívna jednotka v Uhorsku), ale aj politické či vojenské centrum župy. "Trenčiansky komitát vznikol v druhej polovici 11. storočia a patrí k jedným z najstarších na území Slovenska," doplnil Michalík.
        Župan, ktorý bol v stredoveku predĺženou rukou kráľa v regióne, sa podľa neho začiatkom 14. storočia stáva mocným politickým hráčom a na kráľovskom dvore háji záujmy župy a šľachticov. Toto obdobie sa na našom území spája s vládou Matúša Čáka Trenčianskeho. Etablujú sa hranice Trenčianskej župy a jej sídlo sa presúva nadol do mesta, do Župného domu, kde aktuálne sídli Trenčianske múzeum.
        "Tretie obdobie vývoja župy trvalo do roku 1923, Trenčín prestal byť po vyše 900 rokoch župným sídlom, s čím sú spojené mnohé kauzy a prosbopisy od urazených trenčianskych mešťanov prezidentovi Masarykovi," dodáva Michalík. 
        Väčšina pôvodného územia sa stala súčasťou Považskej veľžupy so sídlom v Martine. Trenčín sa stal župným sídlom opäť až počas 2. svetovej vojny, po vojne bolo územie historickej Trenčianskej župy rozdelené medzi Bratislavský, Žilinský a Nitriansky kraj, po roku 1960 zas medzi Západoslovenský a Stredoslovenský kraj. V roku 2001 vznikol Trenčiansky samosprávny kraj.