Po rozbití Československa bolo ilegálne organizovaných v Očovej 27 členov KSČ. Počas tzv. Slovenského štátu, keď vtedajšia Tisova vláda posielala mladých slovenských chlapcov na východný front, veľa Očovanov, medzi ktorými bol aj terajší generál čs. armády Juraj Pivoluska, sa pripojilo k sovietskym súdruhom, aby bojovali proti Nemcom.
V auguste 1944 sa takmer 500 mužov prihlásilo do povstaleckej armády a do partizánskych oddielov. Na výzvu Revolučného národného výboru v Očovej, tamojší občania ochotne odovzdávali pre povstaleckých bojovníkov obilie, zemiaky, mlieko a mäso a iné potrebné veci. Pomáhali taktiež pri výstavbe poľného letiska v neďalekej Zolnej, kde mal sídlo I. čs. stíhací pluk, ktorý účinne zasahoval na bojiskách SNP.
FOTO: Na pamiatku občanom Očovej, ktorí zahynuli počas SNP. Foto: archív TASR/7. augusta 1974.
FOTO: V čase SNP sídlil v budove miestnej školy štáb II. československej partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov, ktorej velil kapitán Valjanskij. Foto: archív TASR/7. augusta 1974.
Deň slobody prišiel do Očovej 18. marca 1945, keď do obce vstúpila Červená armáda. Od tohto obdobia nastáva najväčší rozmach obce. Takmer polovica z tisícky domov, ktoré boli poškodené alebo zničené, za účinnej pomoci štátu opravili a znovu postavili. Postupne vyrástol kultúrny dom, Dom služieb, budova MNV, materská škola, obchody s potravinami. Ďalej pribudol vodovod, bezprašná komunikácia, rozhlas po drôte a pod. V roku 1949 bolo založené v Očovej JRD, ktoré hospodári na vyše 4 tisícoch hektároch poľnohospodárskej pôdy. Družstevní roľníci dosahujú veľmi dobré výsledky, ktoré boli ocenené aj Radom práce v roku 1972.
FOTO: Jedna z nových ulíc v Očovej. Foto: archív TASR/7. augusta 1974.
FOTO: Medzi nové stavby v Očovej patria aj miestne potraviny. Foto: archív TASR/7. augusta 1974.
FOTO: Najmladšia generácia Očovanov. Foto: archív TASR/7. augusta 1974.
