Ilustračné foto Archív TASR.
Lučenec 1. januára (TASR) - S prvým dňom nového roka sa v minulosti spájali viaceré úkony súvisiace s mágiou počiatku. Čo ľudia urobili na Nový rok, to sa malo diať aj počas celého nasledujúceho roka. Pre TASR to uviedla etnologička Novohradského múzea a galérie v Lučenci (NMG) Michaela Škodová.
Pre dôležitosť prvého dňa v roku musela byť domácnosť v minulosti uprataná. Smeti sa z domu nemali vyhadzovať von, lebo by ľuďom ubudlo z majetku. Potrebné bolo vyhýbať sa lenivosti i hádkam.
"Podľa stredovekého cirkevného kalendára sa za Nový rok považoval dátum 25. december. Keď sa neskôr Nový rok presunul na 1. januára, niektoré obrady z 25. decembra sa už len zopakovali," priblížila Škodová.
Na spoločnom novoročnom obede sa v minulosti väčšinou stretla celá rodina. Podávať sa nesmelo jedlo z hydiny ani zo zajaca, pretože by ľuďom uletelo šťastie a rozutekali sa peniaze.
"Keď išiel niekto von z domu, mal sa pozerať, koho stretne ako prvého. Ak dievča stretlo ako prvého Žida, malo sa cez rok vydať, keď Cigána, mal im priniesť šťastie," dodala etnologička NMG.
