O rozmach malej podtatranskej obce Vlková sa v minulosti najviac zaslúžil nemecký rod Wielandovcov. Aj vďaka nim má v súčasnosti dedinka s takmer 800 obyvateľmi dva kaštiele a historický anglický park. Podľa Zuzany Kollárovej z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove bola najznámejšou členkou tohto rodu Barbora Alžbeta alebo tiež Babetta von Wielandová, ktorá bola veľkou láskou slovenského spisovateľa a učiteľa Jána Chalupku.
„Bola to taká láska nerovná, keďže ona bola šľachtičná s maďarskými a nemeckými koreňmi a Ján Chalupka bol slovenský učiteľ a neskôr farár. Táto dvojica preto mala veľa prekážok práve zo strany Wielandovej rodiny, najmä Babettinho strýka, ktorý rozhodol o tom, že manželstvo nie je vhodné. Babetta však ostala Jánovi verná aj napriek tomu, že on sa po odchode z Kežmarku oženil. Ostala celý život slobodná a stále si nosila tú lásku v srdci," priblížila Kollárová.
Tento rod sa v obci usadil v 17. storočí a podľa nej sa skutočne o miestnych staral. Najväčší význam z pohľadu rozvoja malo 19. a 20. storočie, keď bolo vo Vlkovej veľké hospodárstvo. „Wielandovci patrili medzi najlepších hospodárov a poľnohospodárov v regióne. Dokonca aj v čase hospodárskej krízy sa v spisoch písalo, že vo Vlkovej nezaznamenali žiaden pokles pracovných miest ani životnej úrovne, pretože toto hospodárstvo zabezpečovalo život celej dediny," povedala Kollárová s tým, že Wielandovci vyplácali väčšinu robotníkov formou ubytovania a stravy.
Jedinou z rodu Wielandovcov, ktorá ostala žiť na Spiši, je Anna, ktorá momentálne býva v Poprade. „Mám z detstva krásne spomienky na Vlkovú, my sme mali les za humnami a naša mama veľmi rada chodila do lesa a naučila nás zbierať kvietky, lesné jahody, vtedy ich bolo veľa, rôzne huby, hlavne šampiňónov a rýdzikov bolo veľa. Na jeseň sme zase zbierali šišky, rôzne čačiny a iné ozdoby na kytice k dušičkám. Chodili k nám mnohí bratranci a sesternice na prázdniny a s nimi mám kontakty dodnes," spomína Anna Wielandová. Neskôr to už podľa nej bolo horšie, keď im všetko zobrali. Dodáva však, že nemá z obce na nikoho zle spomienky. Do Popradu sa odsťahovali v roku 1961. „Nerada chodievam v súčasnosti do Vlkovej, lebo sa mi ťažko díva na chátrajúci rodný dom, ale okolo dušičiek sa vždy zastavím," dodáva. Kaštiele, ktoré dali v obci postaviť jej predkovia a v súčasnosti ich vlastnia súkromní vlastníci, už totiž niekoľko rokov chátrajú.
Ťažké obdobie rodina prežívala v období 2. svetovej vojny, no aj napriek tomu Vlkovú neopustili. „Keď sme sa Anny pýtali, prečo neodišli zo Spiša, tak nám vysvetlila, že jej otec nechápal, prečo by mal opúšťať svoje hospodárstvo a nikdy nikomu neublížil, tak prečo by mal niekam utekať," dodáva Kollárová. Rodina Wielandovcov je široko rozvetvená, niektorí jej členovia žijú v Maďarsku, v Kanade i Spojených štátoch, no naďalej medzi sebou udržujú veľmi blízke vzťahy.
