Rekonštrukcia benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku pokračuje aj v tomto roku. Jej cieľom je podľa slov ekonóma Biskupstva Nitra Martina Štofka vytvoriť ucelený priestor, ktorý bude slúžiť návštevníkom kláštora. Mala by ním byť budova sýpky, ktorá je najmladšou časťou kláštorného komplexu. Biskupstvo z vlastných zdrojov i z tzv. nórskych fondov zrekonštruovalo prízemie sýpky. "Samotná sýpka má štyri poschodia a plochu niekoľko tisíc štvorcových metrov. Je taká veľká, že ani nemáme toľko exponátov, aby sme ju dokázali celú využiť," skonštatoval Štofko.
V sýpke budú mať návštevníci k dispozícii zázemie i kaviareň, ktorá by podľa slov Štofka mohla byť otvorená už koncom tohtoročnej turistickej sezóny, najneskoršie od začiatku budúcoročnej sezóny.
"Je kompletne pripravená, v súčasnosti sa vyrába jej interiér, nábytok. Okrem toho pripravujeme projektovú dokumentáciu na opravu a výmenu zvyšných striech kláštora, pretože časť už bola vymenená. Chceli by sme tiež urobiť novú fasádu vo vnútornom nádvorí, aby mal návštevník aspoň v jednom priestore ucelený pohľad na obnovenú časť kláštora. Je tam už obnovená severná fasáda opátskeho krídla, ktorú návštevník vidí ako prvú, keď tam príde, no keď potom prejde cez bránu, vidí zasa niečo iné," povedal diecézny ekonóm.
Rekonštrukciou musí prejsť aj susedný kostol, ktorý je už tiež sprístupnený verejnosti. "Ten potrebuje totálnu rekonštrukciu od osvetlenia cez všetky múry zvonka aj zvnútra. V rekonštrukčných prácach budeme pokračovať podľa svojich finančných možností, zohľadňovať musíme aj vyjadrenia pamiatkového úradu," uviedol Štofko.
V kláštore donedávna pôsobili misionári, v súčasnosti v ňom žije komunita kňazov, ktorí pracujú pre farnosť. "Nastáva tam personálna výmena, no vždy to bude slúžiť aj ako duchovné centrum našej diecézy na organizovanie duchovných cvičení, prednášok, podujatí. Nikdy to nebude v stave, že by obytná časť, ktorá tvorí jedno krídlo, bola prístupná pre verejnosť," podotkol Štofko.
Kláštor v Hronskom Beňadiku je nazývaný aj perlou Pohronia vďaka kráse starého benediktínskeho gotického chrámu. Na mieste dnešného kostola bola prvá románska bazilika postavená v 11. storočí, v roku 1075. Jej základy boli objavené pri reštauračných prácach v 19. storočí. Dnešnú trojloďovú stavbu postavili v rokoch 1346 až 1375. V súčasnosti patrí kláštorný kostol k najvýznamnejším gotickým stavbám na Slovensku. V Kaplnke Božej krvi je uložená relikvia – kúsok tkaniny skropenej Kristovou krvou, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi.