Na snímke námestie v Kežmarku. Archív TASR.
Kežmarok 22. augusta (TASR) - V Kežmarku v lete ukončili ďalšiu časť rekonštrukcie budovy meštianskeho domu v pamiatkovej rezervácii na Hlavnom námestí 25. Ide o budovu v súvislej zástavbe už prestavaných pôvodných meštianskych domov a je zapísaná v zozname nehnuteľných pamiatok. Primátor Kežmarku Ján Ferenčák pred časom uviedol, že z poskytnutej dotácie Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a z vlastných zdrojov mesta sa obnovilo poschodie, podkrovie a čiastočne prízemie s pivnicou. Súčasťou projektu je aj dvorná fasáda s pavlačou.
Z údajov zverejnených na mestskej stránke vyplýva, že v meštianskom dome vzniknú po rekonštrukcii na poschodí a v podkroví nájomné byty. Existujúcu konštrukciu krovu po obnove zosilnili a doplnili a vyrezala sa tam časť pôvodných prvkov, aby sa priestor dal optimálne využiť. Ešte v roku 2013 konštrukciu posilnili a položili novú plechovú strechu aj s podstrešnou fóliou. Neskôr chce mesto v obnove pamiatky pokračovať.
PSK podporil zo svojho rozpočtu obnovu pamiatky sumou 70.000 eur. "Išlo o účelovú dotáciu, ktorá bola rozhodnutím Zastupiteľstva PSK pridelená 17 obciam i mestám v kraji, a to na verejnoprospešné a predovšetkým investičné aktivity v celkovej výške 700.000 eur," uviedla pre TASR hovorkyňa PSK Daša Jeleňová. V žiadosti o poskytnutie dotácie mesta podľa nej zohľadnili záujem o rozvoj územia najmä v oblasti cestovného ruchu a spoločenskú hodnotu rekonštruovaného objektu.
Budova sa nachádza v pamiatkovej rezervácii v súvislej zástavbe už prestavaných pôvodných meštianskych domov. Objekt je zapísaný v zozname nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Vedúca popradského pracoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov Iveta Bujnová pre TASR priblížila, že stavba má množstvo zachovaných historických konštrukcií a architektonických prvkov, predovšetkým z obdobia renesancie a klasicizmu.
"Zaujme najmä mimoriadne dekoratívna novobaroková hlavná fasáda z obdobia 2. polovice 19. storočia," zdôraznila Bujnová s tým, že renesančný dom zo 17. storočia vznikol prestavbou staršej obytnej stavby. Budova prešla viacerými zmenami a pre jej súčasný výraz bola rozhodujúca prestavba v 2. polovici 19. storočia, z ktorej pochádza aj stvárnenie hlavnej fasády. "Podľa daňového operátu z roku 1928 bola vlastníčkou domu v tomto období Etel Markovits. V prednej časti prízemia bola obchodná prevádzka, na poschodí a vo dvorovom krídle s pavlačou boli byty," dodala Bujnová.
Pri plánovanom zámere mesta a následnej obnove bolo podľa nej nevyhnutné zachovať všetky historické stavebné konštrukcie, základnú historickú stavebnú dispozíciu, historické detaily a prvky s uplatnením tradičných stavebných materiálov a technologických postupov.
