SLOVENČINA180: Pravidlá nitrianskeho nárečia poznajú aj v zámorí
TASR ponúka správu aj nitrianskom miestnom dialekte

19.07.2023 | Nitriansky kraj | Autor: P.Ivan

Na snímke socha kniežaťa Pribinu. Foto: Štefan Puškáš/TASR, 27.8.1998, Nitra.

Nitra/Bratislava 19. júla (TASR) - Pri príležitosti 180. výročia kodifikácie slovenského jazyka vydáva TASR seriál článkov o rôznych slovenských nárečiach. Ich súčasťou je aj nitriansky mestský dialekt, ktorý sa skupina lokálpatriotov rozhodla presne definovať.

Výsledkom tejto snahy je kniha s názvom Desatoro Nitrančana a vác, v ktorej sa autor Igor Hraška pokúsil o kodifikáciu nitrianskeho nárečia, teda "nitránčiny". Zároveň zadefinoval aj jazykové pravidlá tohto nárečia, samozrejme, všetko v rámci recesie a vtipného zveličovania. "Pôvodne nás bolo viac, ale nakoniec som dal knihu dokopy sám. Mala 67 strán, ale nové slovíčka a pravidlá stále pribúdali a dnes mám zozbieraných 26 pravidiel nitrianskeho dialektu s viac ako 1000 slovami. Teší ma, že stále robíme dotlače a knihu s naším nitrianskym nárečím sme už posielali aj do zahraničia, dokonca aj do Kanady, takže ´nitránčinu´ už poznajú aj v zámorí," povedal Hraška.

Ako vysvetlil, k najznámejším znakom nitrianskeho dialektu patrí zmena spoluhlások dl na dvojité ll. Toto pravidlo podľa Hrašku dokumentuje takzvaná Prvá nitránska veta: Pallo myllo vella umyvalla, čo v preklade do spisovnej slovenčiny znamená Spadlo mydlo vedľa umývadla. "Rovnako spojenie hlások dn a dň sa v mnohých prípadoch vyslovuje ako zdvojené nn, správne sa teda nepovie kradnúť, padnúť či studňa, ale krannúť, pannúť a stunňa," pripomína Hraška.

K ďalším typickým pravidlám nitrianskeho nárečia patrí zmena samohlásky o na e a to buď v prvej slabike, podľa nitrianskeho vzoru breskyňa, alebo v poslednej, podľa vzoru švager. "V nitrianskom dialekte sa tiež nevyužívajú dvojhlásky, takže sa nehovorí mlieko, ale mléko. Špecificky používame aj niektoré predložky. Pravý ´Nitrančan´ nikdy nejde ku štadiónu, ale pri štadión, nejde ku rieke, ale pri ríku, alebo po ´staronitránsky´ pri drík. Predložku v používatelia nárečia často ignorujú, takže keď chcú niekomu oznámiť, že sú v Nitre alebo v meste, tak povedia, som Nitre, som meste," vysvetlil Hraška.

Okrem vlastných pravidiel má "nitránčina" aj svoje špecifické slovíčka, ktorým občas ľudia z iných regiónov nerozumejú. Napríklad príslovka dovnútra sa povie núťer, vrchnák na fľaši je babarnička, zásuvka je fiók a rieka je drík. "V Nitre sa nežehlí, ale pigluje, záclona je firhaneg, odevy nebývajú v skrini, ale v kasňi, polica sa správne povie steláž, šaty sa nešijú ihlou, ale šivačkou a keď nám je zima, neobliekame si bundu, ale bumbajku a peniaze nenosíme v peňaženke, ale v buďilári," doplnil Hraška.

Správa v nitrianskom miestnom dialekte.

Nitra/Bratislava 19. júla (TASR) - Pri príležitosti 180. výročá kodifikácie slovenského jazyka vydáva TASR seriál článkov o róznych slovenských nárečách. Ich súčasťú je aj nitránsky meský dialekt, kerý sa skupina lokálpatriotov rozholla presne definuvať.

Výsledkom ich snažeňá je kniška s názvom Desatoro Nitrančana a vác, v kerej sa autor Igor Hraška pokúsev o kodifikáciu nitránskeho nárečá, teda nitránčiny. Zároveň zadefinuvav aj jazykové pravillá tohto nárečá, samozrejme, šecko v rámci recesie a vtipného zveličuváňá. "Póvonne nás bolo vác, ale nakonéc som dav knihu dokopy sám. Mala 67 strán, ale nové slovíčka a pravillá stále pribúdali a neská mám zozbíraných 26 praviďél nitránskeho dialektu s vác jako 1000 slovami. Teší ma, že stále robíme dotlače a knihu s naším nitránskym nárečím sme už posílali aj do zahraničá, dokonca aj do Kanady, takže nitránčinu už poznajú aj v zámorí," povedav Hraška.

Jako vysvetlev, k najznámejším znakom nitránskeho dialektu patrí zmena spoluhlások dl na dvojité ll. Toto pravillo polla Hrašku dokumentuje takzvaná Prvá nitránska veta: Pallo myllo vella umyvalla, čo v preklade do spisovnej slovenčiny znamená spadlo mydlo vedľa umývadla. "Rovnako spojení hlásek dn a dň sa v mnohých prípadoch vyslovuje jako zdvojené nn, správne sa teda nepoví kradnúť, padnúť, či studňa, ale krannúť, pannúť a stunňa," pripomína Hraška.

K ďalším typickým pravillám nitránskeho nárečá patrí zmena samohlásky o na e a to buc v prvej slabike, polla nitránskeho vzoru breskyňa, alebo v poslennej, polla vzoru švager. "V Nitránskom dialekte sa též nevyužívajú dvojhlásky, takže sa nehovorí mlieko, ale mléko. Špecificky používame aj níkeré prelložky. Pravý Nitrančan nikdy nejde ku štadiónu, ale pri štadión, nejde ku rieke, ale pri ríku, alebo po staronitránsky pri drík. Prelložku v používatelá nárečá často ignorujú, takže, keď sťú volakomu oznámiť, že sú v Nitre, alebo v meste, tak poveďá, som Nitre, som meste," vysvetlev Hraška.

Okrem vlastných praviďél má nitránčina aj svoje špecifické slovíčka, kerým občas ľuďá z iných regiónov nerozumejú. Napríklad príslovka dovnútra sa poví núťer, vrchnák na fľaši je babarnička, zásuvka je fiók a rieka je drík. "Nitre sa nežehlí, ale pigluje, záclona je firhaneg, odevy nebývajú v skrini, ale kasňi, polica sa správne poví steláž, šaty sa nešijú ihlú, ale šivačkú a keď nám je zima, neoblíkame si bundu, ale bumbajku a peňáze nenosíme v peňaženke, ale v buďilári," doplnev Hraška.

        UPOZORNENIE:

   
        TASR si sériou spravodajských materiálov pripomína 180. výročie kodifikácie slovenského jazyka.


 

 

 

Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

23. – 24. február - Krňačky Chopok

5. ročník o Veľkú cenu Jasnej Brezno

24. február - V jednom je sila

Stretnutie jednorodičov Bratislava, Staré lýceum

24. február - Majstri Pravnianskej doliny

Stretnutie remeselníkov Nedožery-Brezany