Na snímke kosci v obci Kúty počas kosenia trávy počas podujatia Svatovítske kosení . FOTO TASR - Vladimír Miček, 12. júna 2021.
Záhorácka obec Kúty leží neďaleko rieky Morava na severe Záhorskej nížiny. Hoci sa v oficiálnych písomnostiach spomína až v roku 1392, ľudia sa tam podľa archeologických nálezov usadili už 2000 rokov pred Kristom.
Ľudia v tejto dedine odjakživa hovorili záhoráckym nárečím, ktoré sa deti učili od svojich rodičov. Jazyk a tradície sa tam dnes snaží zachovávať skupina dobrovoľníkov z občianskeho združenia Pjekné mjestečko.
"Chceme uchovávať dedičstvo našich starých rodičov aj pre naše deti a ďalšie potomstvo. Zbierame predmety a náradie, ktoré používali Kúťania v bežnom živote. Aby sme ich mohli ukazovať potomkom i hosťom, zrekonštruovali sme starý dom z roku 1887. V dome nájdete stoly, stoličky, skrine, riady aj náradie, ktoré naši predkovia používali v domácnosti i na poli," povedal pre TASR predseda občianskeho združenia Filip Húšťava, pričom dodal, že sa im podarilo zachrániť aj starú stodolu, ktorú chceli zbúrať.
Dedičstvo starých otcov však netvoria iba hmotné veci a statky, ale aj jazyk, ktorý zachovávajú vďaka piesňam a historkám. "Spoločne s obecným úradom a umeleckou školou sa nám podarilo založiť Detský folklórny súbor Kucánek, ženskú spevácku skupinu Kútnica. Nedali sme sa zahanbiť ani my chlapi a vytvorili sme mužský spevácky zbor Kucané s 12 mocnými hlasmi," uviedol Húšťava.
V Kútoch podľa neho žijú ľudia srdeční a prajní. Najlepšie to návštevníci zistia, keď ich dedinu neobídu a zastavia sa na kus reči. Príležitostí je vraj viac, hlavne keď organizujú podujatia a oslavy.
"Radi vás privítame a ukážeme vám, ako sa u nás zabávalo na hody a čo všetko patrilo k fašiangom. K tomu, samozrejme, patria aj pekné pesničky, mládenci a dievčence v krojoch. Kto príde do Kútov, mal by ochutnať naše drobňáky a na zdravie aj trocha dobrého vínka," pozval predseda združenia.
Správa v kútianskom dialekte.
Záhorácka obec Kúty leží nedaleko vody Moravyna severe Záhorskej nížiny. Áj ket sa v oficiálníh písomnoscách spomína až v roku 1392, ludé sa tu podlá archeologických nálezú usadzili už 2000 rokú pred Kristém.
Ludé v tejto dzedzine odjakživa vyprávjali záhoráckým nárečím, keré sa dzeci učili od svojích rodičú. Jazyk a tradície sa tu dnes snaží zachovávat skupina dobrovolníkú z Občanského združeňá Pjekné mjestečko.
"Sceme uchovávat dedičstvo našich starých rodičú aj pro naše deti a další potomstvo. Zbíráme predmjety a náradzí, keré používali Kúcané v bježném živoce. Aby sme ich mohli ukazovat dzetom aj naším hostóm, zrekonštruovali sme starý typický dúm z roku 1887. V domje nájdete stouy, stoličky, skrine a aj náradí, keré naši predkové používali v domácnosci i na poli," hovorí člen OZ Filip Húšťava. Dodává, že sa ím podariuo zachránit aj starú stodouu, ktorú chceli zbúrat.
Dedičstvo starých otcú šak netvorá iba hmotné vjeci a statky, ale áj jazyk, kérý zachovávajú díky pjesničkám a historkám. "Společne s umjeleckú škouú sa nám podariuo zauožit Detský folklórní súbor Kúcanek, potóm vznikeu mužský spjevácký zbor Kúcané a dokonca aj ženská spjevácká skupina Kútnica," zhrnul Húšťava.
Ten dodává, že v Kútoch žijú ludé srdeční a prajní. Najlepší to náščevníci ziscá, ket ich dzedzinu neobejdú a zastavjá sa na kus reči. Príležitoscí je vraj víc, hlavne ket organizujú podujacá a oslavy.
"Rádzi vás privítame na hody a ukážeme vám. jak sa u nás ludé bavjá na Kúcanské hody a co šecko patriuo k fašangóm. K temu samozrejmje patrá aj pjekné pjesničky a pachouci a dzífčence v krojoch. Do dojde do Kútú, ten by mneu okoštovat naše drobňáky a na zdraví aj trochu dobrého vínečka," pozýva Húšťava.
