Už viac ako tri desaťročia stojí nedostavaný skelet Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy v lese na úpätí Malých Karpát, len kúsok od rušnej križovatky Patrónka. Mala to byť pýcha slovenského zdravotníctva, no už nikdy sa ňou nestane. Jej bonusom mala byť okolitá príroda, ktorá by bola nezameniteľným prostredím pre jej prevádzku. Myslí si to autor projektu nemocnice a jej hlavný architekt Jindřich Martin. "Keď sa postupom času stavba a jej zabudované konštrukcie, materiály či technológie zdevastovali, bolo mi do plaču," povedal v rozhovore pre TASR.
V roku 1969 vyhlásili verejnú urbanisticko-architektonickú súťaž na vybudovanie Fakultnej nemocnice s poliklinikou a teoretických ústavov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Vyhral ju kolektív mladých tridsiatnikov. "Keď otvorili obálky, potešili sa, že sme mladí ľudia, pretože sa dožijeme prevádzky nemocnice," spomína Martin. Bohužiaľ sa tak nestalo, dodal.
Ako opísal, celý komplex rozdelili na päť stavieb. Prvou boli kliniky chirurgických smerov, kde malo byť 405 postelí. Druhým objektom boli všetky ostatné kliniky, kde by bolo približne 1300 lôžok. Plocha celého areálu mala mať 25,4 hektára. "Prvá stavba mala 15,3 hektára a obsahovala diagnostickú a hospitalizačnú časť, polikliniku, ako aj hospodársko-prevádzkové a energetické zázemie nemocnice," vysvetlil Martin. Treťou plánovanou stavbou boli teoretické ústavy lekárskej fakulty, čiže jednotlivé katedry a posluchárne, štvrtou bol ústav kardiovaskulárnych chorôb. Poslednou, piatou stavbou bola ubytovacia časť pre zamestnancov i študentov.
Po roku 1986 sa začalo s výstavbou prvej časti nemocnice. Podľa jej autora však išla veľmi pomaly, pretože v tom čase na to nebolo veľa financií. Stavbu mali ukončiť v roku 1993. "Po definitívnom zastavení stavby v roku 2002 to celé nabralo veľmi zlý smer. Oplotenie areálu a strážna služba boli nedostatočné. Pri vstupe strážili len dve osoby, a tak sa to tam totálne rozkradlo," vysvetlil.
Projekt Fakultnej nemocnice s poliklinikou však bol pre Martina a jeho kolektív veľkou výzvou, keďže sa do súťaže prihlásili aj renomovaní architekti so skúsenosťami v prípade zdravotníckych objektov. Projekt pripravoval v rámci bratislavskej spoločnosti Zdravoprojekt. Podobné stavby boli v tom čase len v Košiciach, Plzni a v Prahe. Martin pripomenul, že bratislavská nemocnica mala zabezpečovať nielen diagnostiku a liečbu, ale aj výchovu mladých lekárskych kádrov a vedecké pracoviská. "Mala to byť naša lekárska špička," poznamenal. Spomenul i to, že vtedajšie ministerstvo zdravotníctva ich vysielalo do Fínska, Švédska či Nemecka, aby sa inšpirovali pri realizácii a projektovaní stavby.
Rázsochy považuje Martin za svoje životné dielo. Spočiatku existovala možnosť, že sa celá stavba inovuje, že sa zbúrajú len určité časti a na postavenom skelete sa bude môcť pokračovať. Jedinou výhradou boli operačné sály, ktoré nespĺňali takzvanú konštrukčnú výšku, no tie by sa dali podľa jeho slov budovať mimo. "Skelet je v poriadku, no obvodový plášť je zlý," uviedol. Fakt, že skelet je v poriadku, potvrdzuje znalecký posudok statika, ktorý si dal vypracovať. "V posudku tvrdí, že skelet je úplne v poriadku a čím je betón starší, tým je pevnejší," dodal Martin.
Rozhodnutie zbúrať skelet však Martin rešpektuje, aj keď s ním nie je vnútorne stotožnený. "Je mi to ľúto, no ťažko sa s tým bude dať niečo urobiť," doplnil. Ako povedal na záver, zaujímavosťou je, že po roku 1989 navštívil stavbu Rázsoch len jediný minister zdravotníctva, Richard Raši.
Stavba novej nemocnice v Bratislave je témou už vyše 30 rokov. Pôvodne mala stáť v lokalite Rázsochy, výstavbu v roku 2003 zastavila vláda Mikuláša Dzurindu. Otázku dostavby Rázsoch otvoril prvý kabinet Roberta Fica. Počas druhej Ficovej vlády sa rozbehol PPP projekt na výstavbu na Patrónke, k podpisu zmluvy však nedošlo. Jeho tretia vláda sa zaviazala, že novú nemocnicu v Bratislave sprevádzkuje, nakoniec sa má vybudovať na Rázsochách. Starý skelet nemocnice majú zbúrať.
