Na snímke plte na Váhu počas otvorenia pltníckej sezóny na rieke Váh. V Strečne vo štvrtok 20. apríla 2023. FOTO TASR - Erika Ďurčová.
Strečno 20. apríla (TASR) - Vodník Jurko odovzdal vo štvrtok kľúče od Váhu strečnianskym pltníkom. Okolo skál Margita, Besná a popod dva strečnianske hrady vozia ľudí už štvrť storočia. Podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti sa tradícia pltníctva viaže k histórii najkrajšieho a najnebezpečnejšieho úseku na rieke Váh.
Sedemkilometrová plavba sa začína na pltisku Bariérová. "Je na nej aj najväčší prírodný útvar v Malej Fatre - Domašínsky meander, okolo ktorého sa plavíme zhruba tri a pol kilometra. Plavba ponúka množstvo zážitkov a pokiaľ má turista záujem, môže si počas nej vypočuť informácie od pltníkov o splavovanom úseku," povedal Albrecht.
Vlaňajšiu sezónu na pltiach podľa neho ovplyvnila tradične komplikovaná premávka okolo Strečna a veľmi chladný september. "Tento rok očakávame lepšiu sezónu. Snažíme sa o propagáciu na výstavách cestovného ruchu aj v Poľsku a Česku. Ich diaľničný systém sa už nejakým spôsobom napája na Slovensko a umožňuje prísť veľmi rýchlo z okruhu 150 kilometrov. Poľská aj česká klientela má záujem spoznávať Slovensko a je pre nás veľmi zaujímavá," podotkol Albrecht.
Po plavbe na pltiach môžu ľudia navštíviť ďalšie atrakcie Strečna - monument francúzskych partizánov, rozhľadňu alebo národnú kultúrnu pamiatku Hrad Strečno. priblížila správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová. "Spolupracujeme s pltníkmi a návštevníci majú po plavbe zľavu zo vstupného do hradu. Je otvorený už od začiatku apríla, ale slávnostné otvorenie sa uskutoční v nedeľu 30. apríla. Návštevníkom ponúkneme zážitkovú prehliadku a možno stretnú aj Žofiu Bosniakovú,"
Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.
