Viac ako 85 rokov stojí pamätník v centre obce Klenovec v okrese Rimavská Sobota pamätník, ktorý je spomienkou na padlých obyvateľov dediny počas prvej svetovej vojny. Hoci bol na terajšom Námestí Karola Salvu postavený ešte pred hlavným obdobím fašizmu a nacizmu, skupine zahraničných návštevníkov pripomínal práve symbol týchto ideológií.

Na spomínanú príhodu, ku ktorej došlo približne pred 10 rokmi, si pamätá obyvateľ Klenovca Matej Šulek. V tom čase počas folklórneho festivalu Klenovská Rontouka sprevádzal hosťujúci ľudový súbor z Bosny a Hercegoviny. „Zaujímali sa o históriu našej dediny a všimli si aj tento pomník padlým hrdinom. Jeho súčasťou je i socha, ktorá máva pravou rukou, čo zhodou okolností vyzerá, akoby hajlovala. Boli z toho rozčarovaní a pýtali sa ma, či sme tu fašisti,“ priblížil pre TASR Šulek detaily udalosti.

Zahraničných hostí podľa jeho názoru okrem gesta, ktoré je dnes vnímané ako fašistický pozdrav, pomýlili aj roky 1939 a 1945, ktoré sú na pamätníku vytesané. Sú však na jeho novšej časti, ktorá pripomína obete z druhej svetovej vojny. „Nakoniec sa mi podarilo vysvetliť im, že pôvodný pomník je starší a nemá vôbec nič spoločné s fašizmom,“ dodal obyvateľ Klenovca.

Spomínaná socha spolu s druhou, umierajúcou postavou, tvorí hlavnú časť pamätníka. Za nimi je umiestnený pylón s kamenným orlom a takzvaným Stredným znakom Československej republiky. Po stranách sú umiestnené dve kamenné tabule s menami padlých v prvej svetovej vojne. K nim po oslobodení v roku 1945 pribudli už spomínané ďalšie dve tabule s obeťami druhej svetovej vojny.

Pod sochou je umiestnený nápis „Viacej božej milosti ako ľudskej zlosti!“ doplnený textom „Na večnú pamiatku vo svetovej válke padlých spolorodákov z milodarov postavila miestna skupina Družiny válečných poškodencov. 5. VI. 1933.“

O výstavbe pamätníka existuje tiež zápis v miestnej kronike Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Tam sa uvádza, že náklady na jeho vybudovanie dosiahli 17.580 korún československých a  na všetkých štyroch tabuliach je spolu uvedených 190 obetí z Klenovca. Ďalšie údaje o vzniku pamätníka však nie sú známe.

„Z obdobia prvej svetovej nemáme v obci veľa informácií, keďže odvtedy už prešlo sto rokov a nejaké písomnosti sa nezachovali,“ uviedla starostka Klenovca Zlata Kaštanová. Pamätník je tak podľa jej slov jedinou pripomienkou tohto obdobia v obci a snažia sa ho udržiavať v dobrom stave. Podobne ako k ďalším pamiatkam v obci, aj k nemu pridali tiež informačnú tabuľku.

„Kultúrnou pamiatkou je však zatiaľ len ďalší pamätník z druhej svetovej vojny. Preto do budúcnosti uvažujeme, že by sme do oficiálneho zoznamu dali zaradiť aj tento, aby sme na jeho rekonštrukciu mohli žiadať financie z grantov,“ zakončila Kaštanová.