Obec Dolné Lovčice pri Trnave má vo svojom erbe súčasti pluhu - vysoké čerieslo a nízky lemeš s ďatelinou. Poľnohospodárske nástroje najlepšie vystihujú ráz obce nachádzajúcej sa na Trnavskej tabuli s úrodnou pôdou, hoci svoj názov odvodzuje od úplne inej ľudskej činnosti – od lovu, na ktorý tam boli podľa všetkého rovnako dobré podmienky. Dnes sa obyvatelia zaoberajú vo väčšej miere jedným a v menšej miere, ako dobrovoľní poľovníci, aj druhým. Ráz krajiny sa za stáročia totiž nezmenil.
Dolné Lovčice sa prvýkrát v písomnej podobe spomínajú v roku 1292, keď bola obec majetkom Michaela de Loch. Loch bol vtedy aj názov usadlosti, v 16. storočí znel ako Also Loch, neskôr Kiss Lócz, Alsó Lóczon, Unter Lóczer. Súbežne sa používal so slovenskými Dolnyo Lowčiczkej, Dolné Lovcsice až po dnešný názov, ktorý je známy od roku 1883.
"Boli sme do vlaňajška jedna z posledných obcí na okolí, ktorá nemala svoju monografiu," konštatoval starosta Dolných Lovčíc František Juriš. Nedostatok napravili v novembri, keď po dvoch rokoch prípravy vyšla rozsiahla kniha Dolné Lovčice, ktorú zostavil rodák, dnes už Trnavčan Miroslav Franko. S ním spolupracovali viacerí miestni, ktorí poskytli dôležité informácie, našli zdroje alebo zapožičali fotografie z rodinných archívov.
"Vydali sme knihu v 700-kusovom náklade, je o ňu veľký záujem, do každého domu v obci išla jedna kniha zdarma a ostatné si mohli záujemcovia zakúpiť za symbolickú cenu. Nie je to pre nás cieľ zisku, nakoľko nielen autor knihy pracoval bez nároku na odmenu, ale ďalší náš rodák Vojtech Vilinovič, žijúci v Bratislave, sa rozhodol vydanie zasponzorovať. Obom sme pri uvedení knihy do života udelili čestné občianstvo," dodal starosta.
Monografia píše o všetkých kapitolách dejín malej obce, ktorá bola v roku 1960 zlúčená spolu so susediacimi Hornými Lovčicami do jedného celku Lovčice a neskoršie ich v roku 1975 pričlenili ako miestnu časť k strediskovej obci Brestovany. Horné Lovčice tam zostali doteraz, Dolné sa referendom krátko po Nežnej revolúcii rozhodli osamostatniť. "Bolo to dobré rozhodnutie," zhodnotil Juriš, ktorý vo svojom prvom volebnom období od roku 2014 zasadol na starostovské kreslo presne 60 rokov po tom, ako v ňom, keď patrilo predsedovi miestneho národného výboru, sedel jeho otec Anton Juriš.
Osídlenie lokality dokázali archeológovia najmenej v období 4000 až 3200 pred našim letopočtom. Od prvej písomnej zmienky sa "veľké" dejiny dotýkali obce permanentne. Keďže ležala na stredovekej obchodnej Českej ceste, kde bola dôležitou zastávkou Trnava, nakoniec sa stalo, že jedna z brán jej opevnenia niesla názov Lovčická. Stavebných pamiatok na predchádzajúce storočia v Dolných Lovčiciach zostalo minimálne, o to viac si ich obyvatelia cenia a snažia sa zachovať pre budúce generácie.
"Máme tu kaplnku z konca 18. storočia, ktorú priebežne opravujeme podľa finančných možností. V nej bola osadená drevená socha Sedembolestnej Panny Márie, tú sme po reštaurovaní premiestnili do kostola," povedal starosta. So sochou sa viaže krutá povesť, podľa ktorej sedliak zabil Turka, aby sa zmocnil pokladu, ktorý zakopal pod hrušku. Ale Turkov duch ho chodil strašiť, a tak sedliak strom zoťal a dal z dreva ako pokánie vyrezať sochu.
V obci je aj niekoľko prícestných krížov a v strede obce, na rázcestí, stojí zvonica. Na mieste pôvodnej drevenej miestni postavili v roku 1929 murovanú a osadili do nej tri zvony. "Nakláňa sa, podložie na jednej strane ustupuje. Máme tak takú malú paralelu s vežou v Pise," dodal starosta Juriš. Obec si veľmi cení, že začiatkom tohto roka sa dostalo do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR súsošie Immaculaty a sv. Františka z roku 1799.
"Pred časom ho bolo potrebné demontovať kvôli zemným prácam na kanalizácii, potom čakalo v dielni u reštaurátora, kým obec na opravu nájde peniaze. Podarilo sa a v plnej paráde ho za čias mojej predchodkyne Anny Slovákovej osadili do bývalej školskej záhrady, dnes parčíku pred kostolom sv. Gorazda, kde sa vyníma a púta pozornosť okoloidúcich," dodal Juriš.
Ďalšou vzácnosťou v obci je chránený tzv. dolnolovčický brestovec. Svojou majestátnou výškou okolo 20 metrov s rovnako širokou korunou zakrýva a vytvára príjemný tieň obecnému úradu. "Obvod kmeňa je 360 centimetrov, vek je okolo 160 rokov," informoval starosta. Na strom sú v obci náležite hrdí, aj keď ich štatút chráneného stromu zaväzuje k patričnej starostlivosti. Podľa starostu sa nevie, kto strom vysadil, patril ku kúrii, ktorá bola predchodcom budovy terajšieho obecného úradu a zároveň aj kultúrneho domu.
