Na archívnej snímke z 11. októbra 1998 Jarmok Šimona a Júdu v Štúrove. FOTO TASR - Ladislav Vallach.
Štúrovo 6. októbra (TASR) - Po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou nového koronavírusu sa v Štúrove začal tradičný jarmok Šimona-Júdu. Predstavujú sa na ňom obchodníci s rôznym tovarom, pešia zóna patrí remeselníkom.
Nechýbajú stánky s gurmánskymi špecialitami, o dobrú náladu sa starajú hudobné skupiny rôznych žánrov. "Dva vynechané ročníky boli veľmi bolestivé, jarmočníci i mesto prišli o významný príjem. Neotvoril sa priestor pre oživenie priateľských stykov či stmeľovanie komunít," skonštatoval primátor Štúrova Eugen Szabó. Jedno z najvýznamnejších kultúrno-spoločenských podujatí mesta potrvá do nedele 9. októbra.
História štúrovského jarmoku sa začala písať v roku 1546 a viaže sa k osobám sv. Šimona a sv. Júdu. Títo hlásali kresťanstvo v Egypte a Perzii a ako mučeníci v Perzii aj zomreli. Až donačná listina panovníka Karola III. v roku 1724 oficiálne potvrdila Štúrovo ako jarmočné miesto a povoľovala štyri veľké krajinské jarmoky do roka. Získanie darovacej listiny uľahčil fakt, že v tej dobe sa v Štúrove usporadúvali jarmoky už niekoľko storočí. Ako plynuli nasledujúce storočia, do súčasnosti sa zachoval už iba jeden z pôvodných štyroch jarmokov, jarmok Šimona-Júdu.
Podľa listiny Karola III. sa jarmok konal na konci októbra. Už za prvej Československej republiky sa to však zmenilo, pretože 28. októbra bol štátny sviatok. Termín sa posunul na začiatok mesiaca a ostal tam dodnes.