Na leteckej snímke tatranská osada Štrbské Pleso a lyžiarska zjadovka zo Soliska vo Vysokých Tatrách 8. júna 2014. FOTO TASR - Oliver Ondráš
Štrbské Pleso 25. júla (TASR) - Štrbské Pleso cez víkend oslávilo 150 rokov od svojho vzniku, do istej miery za ním stojí výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá bola dokončená v roku 1872 a stanicu postavili aj v Tatranskej Štrbe. Vedúca popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove Zuzana Kollárová pre TASR uviedla, že zakladateľom osady bol Jozef Szentiványi, ktorý v tom čase na brehu plesa postavil chatu.
"Veľkú zásluhu na rozvoji okolia jazera má však Uhorský karpatský spolok, ktorý vznikol v roku 1873. Jeho hlavnou náplňou bolo rozšírenie cestovného ruchu aj vo Vysokých Tatrách," objasnila. V období Rakúsko-Uhorska navštevovala osadu s cieľom športu, turistiky či rekreácie prevažne šľachta. Koncom 19. storočia boli Tatry, a teda aj Štrbské Pleso obľúbenou destináciou najmä pre Nemcov, Maďarov i Rakúšanov a z malých lovecký chát sa tam budovali väčšie hotely, ktoré ponúkali vyšší štandard služieb.
"Propagácia spolku bola taká masívna, že sem začali prichádzať aj turisti z iných štátov. Rozhodujúci však rok bol 1918, keď vznikla Československá republika a rozvíjajúce sa kúpeľné centrá a honosné hotely stratili nemeckú a maďarskú klientelu. Na činnosť spolku však nadviazal doktor Michal Guhr, ktorý bol veľmi progresívny a mal dobré styky. Po prvej svetovej vojne začali vo väčších počtoch do Tatier prichádzať Česi, zaujímavou osobnosťou bol Alojz Chytil, ktorý na Štrbské Pleso vodil svojich priateľov, aj umelcov. Tí tiež veľmi pomohli propagácii osady," doplnila Kollárová. Výrazný prínos pre Štrbské Pleso malo aj kúpeľníctvo. Po roku 1948 dochádzalo k veľkej štátnej centralizácii a turizmus nebol výnimkou. Zmenila sa do istej miery aj klientela.
"Najväčší rozmach zažilo Štrbské Pleso okolo roku 1970, keď tu boli majstrovstvá sveta v lyžovaní. V rámci prípravy sa vybudovala infraštruktúra a pribudli aj viaceré športové či ubytovacie objekty," doplnil starosta Štrby Michal Sýkora, ktorý je zberateľom pohľadníc zo Štrbského Plesa, aktuálne ich má vyše 15.000. Okrem iného vtedy opäť oživili myšlienku prevádzky ozubnicovej železnice, parná zubačka jazdila zo Štrby na Štrbské Pleso v rokoch 1896 až 1933. O 35 rokov neskôr kompetentní rozhodli o sprevádzkovaní elektrickej zubačky, ktorá začala jazdiť v roku 1970.
Z organizácie majstrovstiev sveta podľa Kollárovej profitovali aj okolité obce, keďže štát v tom období investoval aj do ich zveľaďovania. Od roku 1949 patrila najvyššie položená turisticko-liečebná osada pod novovzniknuté mesto Vysoké Tatry. Po dlhoročnom spore sa však v roku 2007 opäť stala obecnou časťou Štrby. Tamojšia samospráva pri príležitosti 150. výročia vzniku Štrbského Plesa dokončuje mohutnú sochu Szentiványiho. Chcú ju umiestniť na čestné miesto blízko brehov jazera, aby si návštevníci uvedomili, komu vďačia za rozvoj tohto územia.