Na Myjavských kopaniciach sa nájde množstvo usadlostí, ktoré nesú mená po bývalých majiteľoch. V okolí Vrboviec sú názvy lazov ako Marečkovci, Vankovci či Súkupovci, ktoré sa bežne používajú aj v turistických mapách.

Súčasní obyvatelia kopaníc sa pustili do hľadania pôvodu týchto rodín, ktoré tam už nežijú dlhšiu dobu. Pri získavaní informácií sa dostali až do 15. storočia. V rokoch 1428 až 1435 prechádzali územím obce husitské vojská. Po porážke Jana Jiskru z Brandýsa a bratríkovcov sa niektorí z nich usadili v obci. Práve od tohto obdobia sa datuje príchod priezvisk ako Váňa, Mareček, Sukup, Vítek, Sládek a podobne.

O rozšírenosti husitských mien v kopaničiarskom regióne svedčí ich početnosť aj v súčasnosti. V obci Vrbovce, ktorá má v súčasnosti 1510 obyvateľov, žije napríklad až 95 ľudí nesúcich priezvisko Mareček alebo Marečková a je to najrozšírenejšie priezvisko v obci. „Mená pochádzajú nepochybne z Čiech, pravdepodobne z obdobia bitky pri Bielej hore. Píše sa o tom v historických materiáloch, ale bez uvedenia prameňov. Ale cez Vrbovce prechádzali už predtým aj husiti Prokopa Hollého v roku 1428, takže nie je vylúčené, že aj z tohto obdobia pochádzajú prvé české mená v obci,“ uviedol pre TASR historik Pavol Pánik, ktorý pripravuje publikáciu o histórii obce Vrboviec.

Husiti okrem priezvisk priniesli do Vrboviec aj kultúrny a spoločenský progres. Ľudová architektúra Vrboviec bola poznamenaná viacerými vplyvmi historického vývoja. „V počiatočnom vývoji osídlenia boli na územie chotára prenesené prvky drevených stavieb od prisťahovalcov z radov husitov. O tom svedčí i stavba prvého dreveného kostola. Bol postavený v miestnej časti Branka údajne v roku 1460 a postavili ho práve potomkovia českých husitských vysťahovalcov. Bližšie informácie o ňom sa však nedochovali, keďže neskôr zhorel,“ povedala pre TASR prednostka Obecného úradu vo Vrbovciach Anna Horňáková.