Do mladšej doby bronzovej možno datovať najstaršie zistené osídlenie katastra obce Radnovce na juhu Rimavskosobotského okresu. TASR o tom informoval archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš, podľa ktorého však priamo v obci či okolí doteraz väčší archeologický výskum neprebehol.
„Celý tento mikroregión bol osídlený už v mladšej dobe bronzovej. Predovšetkým lokality Dulovo a Zádor, kde boli povrchovým zberom zistené sídliská z tohto obdobia,“ konkretizoval Botoš.
Samotná obec vznikla v 13. storočí na nive riečky Blh a patrila do územia kráľovského hradu Gemer. V dobových prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 1332 ako Radnotfalva, následne v 15. storočí ako Rádnótfalu, Rathoultfalwa, Radnotfalua či Radnothfalwa. Názov Radnovce nesie od roku 1920, v maďarčine je dnes nazývaná Nemesradnót.
V dedine sa do dnešných dní zachovalo iba málo starších stavieb. Jedinou kultúrnou pamiatkou je kalvínsky kostol z roku 1875. Priamo pri ňom je situovaná klasicistická kúria z prvej polovice 19. storočia, ktorá neskôr slúžila aj ako fara.
Z Radnoviec pochádzali rodičia maďarského básnika Miklósa Radnótiho (1909 - 1944). „Verejnosti je málo známe, že Miklós Glatter, ktorého svet pozná pod menom Radnóti, si básnický pseudonym zvolil od obce Radnovce, ktorá sa vtedy nachádzala v Gemerskej župe. Nie náhodou, veď jeho rodičia pochádzajú odtiaľto a jeho dedo mal obchod v susednej Rimavskej Seči,“ vysvetlil historik István B. Kovács vo svojej knihe Gemersko.
Najznámejším rodákom z Radnoviec je básnik Lajos Pósa (1850 - 1914), predstaviteľ maďarskej detskej literatúry. Bol tiež zakladateľom a redaktorom detského časopisu Én Ujságom (Moje noviny). Obidve osobnosti pripomínajú v Radnovciach busty pred budovou školy z roku 1931, ako aj pamätná tabuľa na jej priečelí.
Podľa slov starostu Radnoviec Aladára Bariho bola dedina ešte pred niekoľkými desaťročiami známa ako pôsobisko významných primášov, napríklad Rudolfa Baloga. „Aj v 80. či 90. rokoch u nás bolo stále dosť primášov. Volali ich hrávať nielen do dedín v okolí, ale i do Maďarska či Čiech. Všetci už však, bohužiaľ, postupne vymreli. Aj v súčasnosti ale máme mladého talentovaného huslistu Rolanda Györgyho, ktorý navyše obsadil prvé miesto v celoslovenskej recitačnej súťaži Mihálya Tompu,“ konkretizoval starosta.
