Na snímke zľava ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák, europoslakyňa Miriam Lexmann, na videohovore predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka a moderátor Erik Mader počas diskusie v TASR TV ku Konferencii o budúcnosti Európy v Bratislave, 8. apríla 2022. FOTO TASR - Michal Svítok.
Bratislava 8. apríla (TASR) – Slovensko má pri zvládaní migračnej krízy súvisiacej s vojnou na Ukrajine možnosť čerpať výraznú finančnú a materiálnu pomoc Európskej únie (EÚ). Pripomenula to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EĽS) v TASR TV v súvislosti s prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE).
S predsedom Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislavom Trnkom a ústredným riaditeľom kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michalom Kaliňákom diskutovala o možnostiach a využití pomoci EÚ regiónom, ktoré výraz zasiahla utečenecká kríza.
Celú reláciu si môžete pozrieť TU::
"V europarlamente sme veľmi promptne schválili opatrenie, aby bolo možné na účely pomoci využiť nielen aktuálne finančné programy, ale aj prostriedky, ktoré nevyčerpali členské krajiny z alokácií v predchádzajúcom programovom období," pripomenula Lexmann.
Poukázala, že v prípade Slovenska je to napríklad sedem miliónov eur. Peniaze podľa nej môže minúť na akúkoľvek infraštruktúru, týkajúcu sa pomoci utečencov. "V zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti, doprave, ale aj pri nákladoch na ich ubytovanie a stravovanie, takisto na zabezpečenie nevyhnutnej administratívnej agendy," priblížila.
Aktívny prístup orgánov EÚ ocenil aj Trnka. Košický kraj je spolu s Prešovským krajom vystavený najväčšiemu náporu utečeneckých vĺn. "Ak by nebolo Európskeho parlamentu a Európskej komisie, humanitárnu situáciu by sme zvládali ťažko," priznal. Ocenil komunikáciu s komisiou i partnerskými regiónmi. "Aj vďaka ich pomoci sme mohli dostať do nášho kraja a na Ukrajinu tony humanitárnej pomoci," zvýraznil.
Veľvyslankyňa Mária Malová, zástupkyňa stálej delegátky SR pri EÚ, vo videopríhovore upozornila, že okrem opatrení pre flexibilnejšie čerpanie kohéznych fondov podniká Brusel aj kroky vedúce ku koordinácii pomoci. V oblasti zdravotníctva sa týka napríklad možnosti relokovať utečencov so zdravotnými indispozíciami do krajín, ktoré majú najlepšie podmienky pre konkrétnu zdravotnú starostlivosť.
"EK zriadila mechanizmus, v rámci ktorého je disponibilných 10.000 voľných postelí pre pacientov z Ukrajiny, samotný transfer je financovaný z mechanizmu civilnej ochrany EÚ vo výške 75 percent,“ dodala Malová.
Podľa Kaliňáka pomohla situácia na Ukrajine uvedomiť si význam a hodnoty únijného spoločenstva. "Takisto však opätovne odhalila dlhodobo nefunkčný systém krízového riadenia štátu, ktorý museli počas pandémie COVID-19 aj pri zvládaní súčasnej utečeneckej krízy suplovať samosprávy v spolupráci s dobrovoľníkmi," skonštatoval.
Aktuálne udalosti preto vníma aj ako akúsi investičnú príležitosť nastaviť systém, ktorý by pri mimoriadnych situáciách v budúcnosti zabránil problémom, spôsobeným nefunkčnými či absentujúcimi procesmi krízového manažmentu.
Zvládanie utečeneckej krízy zo strany samospráv preukazuje podľa Lexmann ich flexibilitu. Volá preto po väčšej kompetenčnej autonómii samospráv, vrátane distribúcie eurofondov.
Trnka pripomenul, že pred dvomi rokmi bol už takmer nastavený nový mechanizmus čerpania eurofondov, do praxe sa však nedostal. "Ak by sme ho dnes mali, štát by sa ani nemusel starať o utečeneckú krízu. O pomoc aj integráciu utečencov by sa v plnom rozsahu postarali samosprávy," skonštatoval šéf Košického kraja. Aj Kaliňák je presvedčený o nevyhnutnosti zmeny pri využití eurofondov.
