Stretnúť Slováka ako repa v srdci Slovenska s typicky nemeckým priezviskom nie je žiadna zvláštnosť. Môžu za to pôvodne nemeckí obyvatelia v dedinách tzv. Hauerlandu, ktorých potomkovia žijú na tomto území dodnes. Aj keď v menšej či väčšej miere, je možné ľudí s takýmito priezviskami nájsť napríklad v okolí Handlovej či Kremnice.
Na pomerne dlhý zoznam bývalých nemeckých obyvateľov Janovej Lehoty v okrese Žiar nad Hronom si spomína čiperná pani Ida Karásková, ktorá je predsedníčkou tunajšieho Karpatskonemeckého spolku. Keďže sama je jednou z pôvodných obyvateľov tejto bývalej nemeckej dediny, na nejedného z nich má aj osobné spomienky.
Bellan, Bublak, Derer, Gerschner, Ibba, Kraus, Lang, Mokosch, Pogadl, Rosenberger, Schneider, Schnurer, Stredak či Wanner. To je len časť z pôvodných nemeckých priezvisk bývalých obyvateľov Janovej Lehoty. Podľa Karáskovej mali niektoré priezviská aj prímenia, vďaka čomu sa medzi sebou miestni rozpoznávali. Napríklad priezvisko Binder malo prímenie Schuste, Klaupuatl či Wettetriese.
Pani Karásková pochádza z rodiny Binderovcov, skupiny Wettetriese a v Janovej Lehote vyrastala. S úsmevom spomína, že ani ona sa nevyhla prezývke a nie raz ju volali "Binderka". Istý známy jej takto povie niekedy aj dnes. V súčasnosti je obyvateľov s nemeckými menami v dedine pomenej, podľa Karáskovej môže za to najmä odsun pôvodného obyvateľstva po druhej svetovej vojne. "Vtedy bol koniec našich mien v dedine. Čo sa vrátili naspäť, boli Demigerovci, Stanglovci, Vankovci, Pogadlovicovci, Binderovci, Stredákovci, Rákociovci a Gerschnerovci," vymenúva Karásková s tým, že tieto mená sa teda v dedine dali nájsť ešte aj v druhej polovici 20. storočia.
Nemecké priezviská nie sú ničím nezvyčajným ani v Kremnických Baniach (okres Žiar nad Hronom), odkiaľ po roku 1945 odišlo viac ako 900 Nemcov. Dedina má v súčasnosti 265 obyvateľov, celkom 66 z nich má nemecké priezvisko. Podľa starostu Juraja Vozára sa najčastejšie vyskytujú priezviská ako Gretsch, Knapp, Priwitzer, Flachbart, Schwarz, Oswald, Neuschl, Zipser či Wagner. Okrem nich sa tu však podľa jeho slov vyskytovali aj priezviská ako Glietsch, Tielesch či Ornth.
Podobne je to aj niekoľko kilometrov ďalej, v malej nenápadnej dedinke Kunešov (okres Žiar nad Hronom). V roku 1940 mala obec približne 2000 obyvateľov, z ktorých takmer všetci boli nemeckej národnosti. Dnes má dedina podľa starostky Márie Slašťanovej 210 obyvateľov, nemecké priezviská má necelá polovica z nich. Nájdete tu napríklad Neushlovcov, Schniererovcov, Stenzlovcov, Ihringovcov či Patschovcov.
