Lale Sokolov, ktorý sa pôvodne volal Ludwig Eisenberg, sa narodil v Krompachoch. Autorka sa tam v stredu stretla so študentmi miestneho gymnázia a na mestskom úrade slávnostne uviedla do života slovenský preklad knihy.
"Cítim sa úžasne a veľmi emotívne. Chodila som po uliciach a miestach, kde Lale vyrastal, zvykol mi hovoriť, ako utekal zo školy, chodil cez rieku a ja som ho tu cítila, je úžasné tu byť," uviedla. S Lalem sa stretla v roku 2003, v období, keď umrela jeho žena Gita. O príbehu ich lásky, ktorá prežila nástrahy koncentračného tábora, je aj kniha Tetovač z Auschwitzu.
"Po tom, čo mu zomrela žena, na ktorú bol veľmi naviazaný, sa mu viac nechcelo žiť. Ale ako mi sám povedal, keď svoj príbeh mohol vyrozprávať, cítil sa oveľa lepšie a uľahčilo mu to život," opisuje Morrisová, ktorá mala problém emotívne sa vyrovnať s tým, čo jej Lale hovoril o živote v Auschwitz-Birkenau.
Lale, ktorý zomrel ako 90-ročný, veľmi rád spomínal na svoje rodisko. Hovoril, že bol dobrým a zároveň zlým študentom, hoci bol múdry, často utekal zo školy a hral hokej. Na súčasných študentov krompašského gymnázia diskusia s autorkou veľmi zapôsobila. "Počas diskusie som sa dozvedel aj niečo nové z histórie, zároveň som z niektorých vecí mal až husiu kožu. Bolo to hrozné a ľudstvo by malo o tom vedieť, takže si myslím, že takýchto kníh či filmov by malo byť čo najviac," konštatoval študent Daniel Petrík.
Povinnosťou Laleho Sokolova bolo v koncentračnom tábore číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive. K tejto práci sa dostal náhodou, bol chorý a hrozilo, že zomrie. Toto bola jeho šanca na prežitie. "Ako tetovač mal privilégiá, napríklad dostával viac jedla, pretože Nemci chceli, aby bol zdravý. Často sa s týmto jedlom podelil s ostatnými väzňami. Povedal tiež, že mal obrovské šťastie, že prežil, zároveň však dokázal využívať príležitosti vo svoj prospech. Ovládal päť cudzích jazykov, okrem iného aj nemčinu, o čom však Nemci nevedeli," priblížila Morrisová. Počas tetovania spoznal aj Gitu, do ktorej sa zaľúbil a robil všetko preto, aby obaja koncentračný tábor prežili.
"Bola som veľmi prekvapená, že sa v ďalekej Austrálii dozvedeli o tomto príbehu. Zároveň ma to veľmi dojalo, lebo si viem predstaviť, čo asi musel ten človek v koncentračnom tábore prežiť, keďže do Osvienčimu s deťmi chodíme pravidelne na exkurzie," dodáva učiteľka na gymnáziu v Krompachoch Anna Lenartová. Podľa nej je veľmi dôležité, aby deti okrem vyučovania počuli o hrôzach nacizmu aj z úst ľudí, ktorí sa stretli s preživšími. "Myslím si, že sa to hodí takejto generácii, aby si uvedomila, čo dokáže človek človeku urobiť," zdôraznila.
Autorku asi najviac pri príchode na Slovensko zasiahlo, keď vystúpila na vlakovej stanici v Bratislave. Práve tam totiž čakal Lale na Gitu. Stretli sa a neskôr našli nový život v Austrálii, kde sa im narodil syn Gary. Na Slovensko sa už "tetovač z Auschwitzu" nikdy nevrátil.
Austrálska autorka, ktorá s Lalem strávila tri roky, dodáva, že knihu nepísala preto, aby zmenila svet. Verí však, že si ju prečítajú tí ľudia, ktorí majú možnosť ovplyvniť súčasný vývoj spoločnosti. Publikácia vyšla prvýkrát v januári v Anglicku, postupne ju uverejnia v 28 štátoch sveta. "Moja kniha má určite šťastný koniec, pretože Gita a Lale žili spolu šťastne 60 rokov," uzatvára Morrisová, ktorá plánuje napísať ešte jeden príbeh, a to o Cilke. Práve ona totiž Lalemu zachránila život.
