Viaceré priezviská, ktoré sa dodnes vyskytujú v regióne Gemer-Malohont, rozprestierajúcom sa v časti stredného a východného Slovenska, vznikli v minulosti podľa povolaní, ktoré boli pre tento región typické. Pre TASR to uviedla etnologička Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Ľudmila Pulišová s tým, že postupný vznik priezvisk môžeme datovať od 15. storočia.
„Približne do 13. storočia sa používali iba krstné mená. Potom sa na bližšiu špecifikáciu používala aj lokalita, odkiaľ človek pochádzal, alebo sa za jeho krstné meno pridalo meno otca. Približne od 15. storočia sa ako presnejšia identifikácia začalo uvádzať zamestnanie, výstižná vlastnosť, alebo národnosť," konkretizovala Pulišová, podľa ktorej to však vtedy ešte nebolo brané ako skutočné priezvisko, nakoľko tie boli oficiálne zavedené až koncom 18. storočia nariadením panovníka Jozefa II.
Vznik konkrétnych priezvisk v jednotlivých častiach regiónu podľa nej závisel okrem iného od cechov, ktoré boli v danej oblasti sústredené. „Zaujímavé je v tejto súvislosti napríklad priezvisko Kušnier. Znamená to vlastne kožušník a je to doklad, že v priezvisku sa zachovalo ešte archaickejšie pomenovanie remesla, ktoré sa dnes už v podstate nepoužíva," dodala.
Aj pôvod ďalších priezvisk je podľa nej možné hľadať práve v zamestnaniach, ktoré boli typické pre Gemer-Malohont. „Teraz sa už možno v takej miere v tomto regióne nevyskytujú a dajú sa nájsť aj inde. Je to napríklad priezvisko Brdár alebo Voštinár, keďže brdárstvo a voštinárstvo bolo približne od 16. storočia typické práve pre západný Gemer," objasnila etnologička.
Naopak, pre južné časti Gemera, kde dodnes prevláda maďarčina, bolo typické pastierstvo, čo podľa Pulišovej tiež ovplyvnilo vznik tamojších priezvisk. „Odtiaľ máme pomenovania ako Juhász či Pásztor, čo v preklade znamená pastier. Ďalšie priezvisko je Gondáš, ktorým sa v minulosti označoval pastier svíň," ozrejmila etnologička. Ako dodala, medzi ďalšie maďarské priezviská podľa remesiel patrí napríklad Szabó (Krajčír), Kovács (Kováč), Varga (Obuvník), Lakatoš (Zámočník) či Fazekaš (Hrnčiar).
„Iným typickým priezviskom je Molnár, teda Mlynár, ktoré sa v nemeckých častiach Gemera, napríklad v okolí Dobšinej, objavuje aj vo verzii Müller. Máme tu však aj priezvisko Molitoris, čo je to isté, odvodené z latinského Molitor a znamená syn mlynára," doplnila Pulišová.
Dôležitým hospodárskym centrom Gemera bola v 17. a 18. storočí bola okrem Rimavskej Soboty a Rožňavy aj Jelšava, ktorá je dnes mestom v Revúckom okrese. Podľa riaditeľky tamojšieho Mestského múzea Tatiany Strelkovej toto prostredie tiež umožnilo vznik viacerých pomenovaní, ktoré odkazujú na povolania ich nositeľov.
„Sú to hlavne priezviská, ktoré poukazujú na tradičné jelšavské remeslá. Priamo v Jelšave však už dnes neexistujú pokračovatelia týchto rodov. Asi jedinou výnimkou je priezvisko Remeník, ktoré je zaznamenané aj v historických materiáloch, viažucich sa k mestu. V Jelšave dodnes žijú reprezentanti tejto rodiny, poznajú svoju históriu a naozaj sa ich predkovia venovali kožiarstvu," konštatovala Strelková, podľa ktorej patrili k popredným obyvateľom mesta, čo dokazuje aj zápis v pamätnej knihe novej budovy sporiteľne v Jelšave z roku 1904.
FOTO: Podobizeň Eduarda Remeníka v pamätnej knihe novej budovy sporiteľne v Jelšave (dnes okres Revúca) z roku 1904, zo zbierok Mestského múzea Jelšava, dňa 5. júna 2018. FOTO TASR - Branislav Caban.
