S inváznymi rastlinami bojuje Trnava v intraviláne i okolí

02.11.2021 | Trnavský kraj | Autor: D.Ondrušková

Ilustračné foto: Archív TASR.

V extraviláne Trnavy sa viac ako v intraviláne vyskytujú invázne dreviny a rastliny, s ktorými musí samospráva pravidelne zápasiť pre ich vlastnosť vytláčať z krajiny pôvodné druhy. Podľa hovorkyne trnavskej radnice Veroniky Majtánovej ide najčastejšie o pajaseň žliazkatý, javorovec jaseňolistý a rastlinu pohánkovec. Likvidujú ich, ako uviedla pre TASR, v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny, kde je špecifikovaný presný postup. Očakávajú, že ich rozmnožovanie tak spomalia.

Invázne rastliny sa v menších počtoch podľa jej slov vyskytujú na celom území mesta. „Intenzívnejšie rástli napríklad v lesíku na Štrkoch, ktorý sme pred dvoma rokmi zrevitalizovali. Súčasťou prác bolo práve čistenie od inváznych druhov. Takéto rastliny sú rizikové obzvlášť mimo mesta v otvorenej krajine, v mestskom prostredí – v zastavanej oblasti je ich ľahšie držať pod kontrolou.“ Nebezpečné môžu byť i z dôvodu, že vytvárajú hostiteľské prostredie pre rôznych škodcov, ktorí po premnožení napádajú aj iné dreviny.

Zákon zakazuje podľa hovorkyne mechanické odstraňovanie výrubom. Je potrebné použiť tzv. injekčnú metódu, pri ktorej sa aplikuje priamo do kmeňa stojaceho stromu registrovaný prípravok na ochranu rastlín na báze glyfosátu. „Šikmo dole sa preto do kmeňa vyvŕta dierka alebo sa urobí šikmý zásek sekerkou. Takto ošetrené jedince sa ponechávajú aspoň dva roky, kým úplne vyschnú a následne sa môžu vypíliť,“ doplnila Majtánová.

Pajaseň dorastá do výšky 20 až 25 metrov, je nenáročný na podmienky. Šíri sa semenami a vytváraním veľkého množstva koreňových výmladkov. Javorovec dorastá tiež do výšky 20 metrov, jeho ozdobou sú žltozelené kvety. Je odolný voči mrazom a nepriaznivým vplyvom mestského prostredia, nebezpečenstvo predstavuje jeho agresívne správanie vo voľnej prírode, kde sa šíri najmä pozdĺž tokov a zapríčiňuje zaburinenie sprievodnej vegetácie tokov i lužných lesov.

Rozvetvený pohánkovec máva okolo troch metrov, rastie na opustených nevyužívaných miestach s narušenou vegetáciou, v okolí vodných tokov, ciest, železníc, vytvára rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín. Vie prerásť aj asfalt a betón, šíri sa podzemkami, ktoré v niekoľkých vrstvách pod sebou prerastajú pôdu, rozkonárujú sa a vyrastajú z nich nové byle.