Na snímke Mičinské travertíny v katastri Čerín v okrese Banská Bystrica 9. októbra 2020. FOTO TASR - Ján Krošlák.

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Biosférická rezervácia (BR) Poľana oslavuje v týchto dňoch 40 rokov od svojho vyhlásenia. Výročie pripomenie vo štvrtok (14. 10.) malá slávnosť. Bude to stretnutie s ľuďmi, ktorí sa dennodenne starali a starajú o jej prospech a rozvoj, uviedla pre TASR riaditeľka CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová.

„V rámci povolených opatrení sa na Poľane stretnú ochranári, lesníci, primátori, starostovia, poľovníci, poľnohospodári, gazdovia a spoločne si pripomenú výnimočnosť územia, v ktorom spoločne žijú a pracujú,“ priblížila.

Prírodné bohatstvo Poľany, najvyššieho sopečného pohoria Slovenska, očarilo v minulosti nielen významných slovenských umelcov, ale aj množstvo odborníkov, najmä prírodovedcov širokého zamerania. „Práve vedecké výskumy vytvorili pevné základy, na ktorých stavala požiadavka ochrany územia,“ zdôraznila Fabriciusová.

Vyhlásené boli najskôr viaceré maloplošné chránené územia, ako štátna prírodná rezervácia Hrončokovský grúň a chránené prírodné výtvory Melichova skala, Jánošíkova skala a Bátovský balvan. Až neskôr vznikla štátna prírodná rezervácia Poľana nad Detvou. Spoločne položili základ veľkoplošného chráneného územia - CHKO Poľana v roku 1981.

Predmetom ochrany CHKO Poľana je mozaika rôznych ekosystémov, ktoré sa vyvinuli prevažne na vulkanickom podloží. Tie vytvárajú podmienky na trvalú existenciu chránených druhov rastlín a živočíchov a chránených typov biotopov. Územie je zároveň ukážkou špecifickej historickej a kultúrnej krajiny, ktorej dominantou je laznícke osídlenie.

Do siete biosférických rezervácií sa Poľana dostala v roku 1990 a o 27 rokov neskôr sa zaradila medzi výnimočné miesta sveta, s prestížnym ocenením – Ceny Michela Batissa za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete. Jeho základom je Koordinačná rada BR Poľana, ktorá ako jediná na Slovensku uplatňuje participatívny manažment.