Slovensko sa ako krajina v srdci Európy dokázalo napriek mnohým skúškam pokojným spôsobom integrovať a odlíšiť. Jeho dejiny pozývajú k tomu, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy. Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín. Na pondelkovom stretnutí s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru v záhrade Prezidentského paláca v Bratislave to uviedol pápež František.
Svätý Otec vyjadril radosť, že je na Slovensku, a uviedol, že prišiel ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou a do zeme s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy. "Naozaj sa nachádzam v 'strednej zemi', cez ktorú už toľkí prešli," vyhlásil pápež. Od Veľkej Moravy až po Uhorské kráľovstvo, od Československej republiky až po súčasnosť sa Slováci uprostred nie malého počtu skúšok podľa slov pápeža dokázali pokojamilovným spôsobom integrovať a odlíšiť. "Pred 28 rokmi svet obdivoval nekonfliktný zrod dvoch nezávislých krajín. A rád by som pripomenul, že sa to udialo bezprostredne po kanonizácii svätej Anežky," skonštatoval.
Pápež poukázal aj na modrý pás na zástave SR, ktorý, ako tvrdí, symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi. Bratstvo podľa Svätého Otca potrebujeme, aby sme mohli podporovať integráciu, ktorá sa stáva stále dôležitejšou. "Je naliehavé práve teraz, vo chvíli, keď po tvrdých mesiacoch pandémie očakávame, spolu s mnohými ťažkosťami, vytúžený nový štart ekonomiky, ktorému napomáhajú plány obnovy Európskej únie," uviedol. Upozornil však na riziko unáhlenia sa a podľahnutia pokušeniu zisku, vyvolávajúcich prechodnú eufóriu, ktorá namiesto spájania rozdeľuje.
Slovenské dejiny sú podľa pápeža nezmazateľne poznačené vierou, a preto dúfa, že tá pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Pápež pritom poukázal na životy svätých Cyrila a Metoda. "Pevnosť ich viery sa prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty," poznamenal Svätý Otec. Slovákov vyzval, nech z ich sŕdc nevymizne povolanie k bratstvu. "Nech vždy sprevádza sympatickú autentickosť, ktorá vás charakterizuje," vyhlásil pápež.
Vo svojom prejave spomenul aj pandémiu nového koronavírusu. Označil ju ako "skúšku našich čias". Ľudia by podľa neho mali túto krízu prijať ako "výzvu prehodnotiť náš životný štýl". Nemá zmysel sa podľa pápeža sťažovať na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. "Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry," podotkol.
Výsledkom každej snahy, spoločenskej diskusie či politickej súťaže nesmie byť víťazstvo a porážka, ale pochopenie a nájdenie porozumenia. Svet čelí krízam a jediný spôsob, ako ich zvládnuť, spočíva v spolupráci. Jediné, čo potrebujeme, je ľudskosť a uvedomenie si, že ľudia tvoria jednotu. V príhovore v Prezidentskom paláci pri príležitosti návštevy pápeža Františka na Slovensku to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Hlava štátu pápeža privítala ako nositeľa veľmi potrebnej inšpirácie pre budúcnosť ľudstva. "Pre budúcnosť nášho Slovenska, aj pre budúcnosť kresťanstva v ňom je veľmi dôležitý spôsob, akým predkladáte posolstvo evanjelia pre našu dobu - nielen ako ´dedičstvo otcov´, ale aj ako cestu pretvárajúcu našu prítomnosť a ukazujúcu do budúcnosti," povedala.
Podotkla, že svet je v súčasnosti mnohonásobne prepojený, ale zároveň je tragicky rozdeľovaný. Každá kríza, aj tá pandemická, prináša silné slová a gestá. "Pokojný tón, porozumenie a pochopenie sú čoraz viac považované za prejav slabosti. Akoby sme si postupne zvykali na to, že výsledkom ľudského snaženia, spoločenskej alebo politickej diskusie, má byť porazenie svojho názorového oponenta," poznamenala hlava štátu.
Pamätá si na slová pápeža o tom, že "táto doba nie je len epochou zmien, ale je zmenou epochy". "Ak však má byť ´zmena epochy´ vstupom do lepšej budúcnosti, potrebujeme zmeniť prístup. Výsledkom každej našej snahy, spoločenskej diskusie či politickej súťaže nesmie byť víťazstvo a porážka, ale pochopenie a nájdenie porozumenia," skonštatovala Čaputová.
"Spomínam si tiež na slová, ktoré ste povedali pri jednom z našich rozhovorov: Boh odpúšťa vždy, človek občas a príroda nikdy. Súhlasím s vami a ak máme prežiť, musíme sa znovu učiť tomu, ako byť citliví voči našej planéte, ktorá nám v minulosti šepkala a teraz už kričí, že nás nedokáže uniesť, lebo sme pre ňu priťažkí," hovorí prezidentka. Doplnila, že na príčiny a dôsledky klimatickej krízy sa musia ľudia pozerať ako na spoločný problém a hľadať spoločné riešenia.
V príhovore prezidentka poukázala, že Svätý Otec je jednou z najväčších mravných a duchovných autorít. Jeho spôsob evanjelia a osobný mravný príklad oslovuje ľudí ďaleko za viditeľnými hranicami katolíckej cirkvi, tvrdí Čaputová. Pápež tiež vyzýva k pokore, milosrdenstvu a všeľudskému bratstvu, k novej kultúre politiky a k novej etike v hospodárstve. Pápež sa podľa prezidentky viditeľne stavia proti všetkým, ktorí chcú náboženstvo zneužívať na politické ciele. Zdôrazňuje aj, že k jadru evanjelia patrí starosť o ľudí v núdzi, o ľudí bez domova, o tých, ktorých z vlastnej krajiny vyháňajú vojny, terorizmus a chudoba.
