Príprava na klimatické zmeny má podobu konkrétnych krokov. O reálnych opatreniach, ktoré priamo či nepriamo slovenským mestám pomôžu efektívne riešiť výzvy ovplyvňujúce životy ich obyvateľov, diskutovali účastníci 6. ročníka medzinárodnej konferencie Slovensko na ceste k Smart cities. Online stretnutie primátorov a expertov vysielané zo štúdia s podtitulom Adaptácia na zmenu klímy v samosprávach zorganizovalo združenie Smart Cities Klub.

 

„Adaptácia na zmenu klímy a ochrana životného prostredia sú vecou nás všetkých,“ povedal zakladateľ Smart Cities Klubu Vladimír Jurík. „Zmena je dosiahnuteľná iba vtedy, keď spoločnú zodpovednosť prijmú vláda, regióny, priemyselné podniky, univerzity, neziskové organizácie aj obyvatelia. Už dnes vieme prijať efektívne riešenia, ktoré v tejto oblasti pomôžu. Konferencia ukázala, aké je dôležité zo strany ministerstva pýtať sa miest, čo považujú za prioritu v tejto oblasti. Zároveň konferencia ukázala mestám, že neexistujú rýchle riešenia, že je potrebné tému adaptácie riešiť strategicky a zameriavať sa aj na prípravu a etapizáciu dlhodobých projektov – v sídelnom prostredí to samozrejme znamená s ohľadom na citlivý urbanizmus a architektúru pripravovaných projektov.“

 

Plodná spolupráca s envirorezortom

S čím môžu mestá v najbližšej budúcnosti počítať, ukázal zástupcom samospráv riaditeľ odboru politiky zmeny klímy z Ministerstva životného prostredia SR. Jozef Škultéty predstavil novú adaptačnú stratégiu Európskej únie i to, ako sa budú plánované opatrenia premietať do národného akčného plánu na Slovensku, čo sú strategické priority i konkrétne prierezové politiky. Členovia Smart Cities Klubu sa tak už teraz môžu začať pripravovať a chystať projekty.

 

Zo strany ministerstva bola zdôraznená snaha o prípravu podpory miest aj v oblasti vzdelávania úradníkov v tejto – pre mnohých – novej  oblasti.

Účastníci konferencie pozitívne zhodnotili najmä prístup ministerstva, ktoré sa zaujíma o názory samospráv, diskutuje s nimi a následne upravuje svoju stratégiu aj na základe spätnej väzby.

Praktickou stránkou do diskusie prispeli viacerí zástupcovia členských miest. Primátor Brezna Tomáš Abel hovoril o plánovaných vodozádržných opatreniach, Trnava sa ústami hlavného architekta Ondreja Horvátha podelila o skúsenosti s budovaním cyklistickej infraštruktúry, kým viceprimátor Košíc Marcel Gibóda hovoril o výzvach, ktorým v tejto súvislosti mesto musí čeliť. Prebiehajúce projekty predstavil aj primátor Žiliny Peter Fiabáne. Do diskusie sa zapojili aj primátorka Prešova Andrea Turčanová a primátor Hlohovca Miroslav Kollár.

 

Primátori konštatovali, že súčasným spoločným problémom samospráv je nedostatok finančných zdrojov na prípravu projektov – pričom peniaze do prípravy projektov by mohli byť  v súčasnosti najlepšie investovanými peniazmi – pretože v krátkom čase pomôžu oživiť hospodárstvo v regiónoch a stabilizovať zamestnanosť.

 

Závery z diskusie primátorov

Jednoznačnou prioritou miest je v súčasnosti získanie zdrojov na prípravu projektov. Dlhotrvajúcou a pre mestá traumatizujúcou témou je pomalé vysporiadanie pozemkov pre cyklotrasy – trvá to najdlhšie z celej prípravy projektu. Národný cyklokoordinátor Peter Klučka prisľúbil pomoc formou vytvorenia metodického dokumentu zo strany Ministerstva dopravy. K jeho tvorbe budú mestá prizvané.

 

Trvalou výzvou je i to, že kvalitná práca tvorivých ľudí, projektantov a pracovníkov mestských úradov je často devalvovaná neefektívnym verejným obstarávaním, zameraným výhradne na najnižšiu cenu. Členovia Smart Cities Klubu po diskusii primátorov na túto tému navrhli, aby sa viac prihliadalo pri zadávaní súťaží na hodnotenie investícií z hľadiska nákladov na celkovú dĺžku životnosti obstarávanej investície. Takto sa stane verejné obstarávanie efektívnym a zabezpečí trvalú udržateľnosť obstarávanej investície.

 

Primátori sa zhodli aj na tom, že pri budúcich výzvach – najmä pokiaľ pôjde o vodoochranné a vodozádržné opatrenia v sídlach -  sa bude treba zamerať na komplexné urbanistické a architektonické riešenia, nielen aplikáciu technických opatrení v urbanizovaných územiach.

 

Zahraničné skúsenosti

Podujatie okrem rezortu životného prostredia podporilo i Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré je partnerom Smart Cities Klubu. Slovenská diplomacia pripravuje viacero projektov, ktoré samosprávam uľahčia nadväzovanie kontaktov a čerpanie skúseností aj za hranicami. „Najlepší spôsob, ako sa vyrovnať s budúcnosťou, je podieľať sa na jej vytváraní,“ uviedla štátna tajomníčka MZVaEZ Ingrid Brocková.

 

Účastníkom konferencie sa prihovorili aj veľvyslanci Nórskeho kráľovstva Terje Theodor Nervik a Holandského kráľovstva Henk Cor van der Kwast.

Medzinárodný rozmer konferencie podčiarkol príspevok z nórskeho Ullensvangu. Nórska samospráva je členom tamojšieho združenia inteligentných miest, Smart City Norway, ktoré úzko spolupracuje so Smart Cities Klubom na Slovensku. Výsledkom tejto spolupráce je aj spoločný projekt Ullensvangu a Brezna. Predstaviteľ nórskej municipality Anton Langeland na konferencii predstavil konkrétne opatrenia na zadržiavanie vody v meste, ktoré môžu poslúžiť ako inšpirácia aj pre slovenské mestá.

 

O nápadoch zo zahraničia hovoril aj expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer. Ako bývalý námestník primátora Brna má už s mnohými podobnými projektmi skúsenosti a účastníkom predstavil viacero tipov na riešenia, ktoré prinášajú okamžitý úžitok, no zároveň umožňujú mestám dlhodobé strategické plánovanie. Zdôraznil aj dôležitosť získavania dát. Účastníci konferencie sa preto zhodli na potrebe posilnenia kapacít analytických odborov na ministerstve životného prostredia a rezortných organizáciách, no najmä toho, aby tieto dáta mali mestá, obce či kraje k dispozícii.

 

Pandémia tohtoročnú konferenciu Slovensko na ceste k smart cities poslala do online priestoru, no to nijako neovplyvnilo kvalitu diskusie. Konferencia bude ďalej pokračovať v online podobe, zástupcovia samospráv a experti sa tento rok stretnú ešte trikrát, pričom sa vždy budú zaoberať jednou jasne stanovenou témou. Ďalší blok sa bude konať 10. júna 2021 s témou Smart región. Ambíciou je ponúknuť inšpiráciu na efektívnu realizáciu integrovaných územných stratégií.

 

Závery konferencie:

• Pozitívne zhodnotenie prístupu Ministerstva životného prostredia SR, ktoré sa zaujíma o názory samospráv a na základe spätnej väzby upravuje Akčný plán adaptácie na zmenu klímy
• Návrh vytvoriť na ministerstve dopravy metodiku postupu vysporiadania pozemkov pre cyklotrasy, keďže jeden z hlavných problémov ich budovania je práve majetkovo-právne vysporiadanie
• Vytvorenie lepšieho priestoru na financovanie prípravy projektov, keďže mestám a obciam v súčasnosti tieto prostriedky chýbajú
• Snaha zosúladiť moderné a transparentné formy prípravy projektov s modernými formami verejného obstarávania (napr. Žltý Fidic), keďže hospodárska prax ukazuje, že nadmerná orientácia na najnižšiu cenu spôsobuje nehospodárnosť. Lepším riešením je hodnotenie a obstarávanie investícií z hľadiska nákladov na celkovú dĺžku životnosti obstarávanej investície.
• V prípade projektov na adaptáciu na zmenu klímy sa zamerať na komplexne poňaté projekty a nielen na vymenovanie oprávnených technických opatrení.
• Kľúčový je prístup založený na dátach, ktoré vo viacerých oblastiach nie sú dostupné. Preto je dôležité posilniť kapacity analytických odborov na MŽP a rezortných organizáciách a poskytnúť tieto dáta mestám, obciam a krajom.