V čase najväčšej slávy v ňom chovali až 300 koní, ktoré boli určené pre cisársky dvor. Žrebčín Štít vznikol na mieste poľnohospodárskeho objektu, ktorý predtým patril rodine Czoborovcov. Väčšina odborníkov a historikov datuje vznik žrebčína do roku 1736. Vtedy František I. Lotrinský získal tieto panstvá. "Už v prvom roku začal budovať objekt žrebčína v Kopčanoch, ktorý prešiel viacerými fázami vývoja. Musel byť aj prestavaný, pretože v jednom období vyhorel a kone boli presťahované do Kladrúb nad Labem," uviedol správca žrebčína Stanislav Matulík.
Žrebčín budovali do roku 1745. V roku 1765 žrebčín povýšila Mária Terézia na kráľovský a cisársky. „Bolo to z toho dôvodu, že sa tu skutočne chovali kvalitné kone, ktoré boli určené takmer výhradne pre viedenský dvor. Či už ako záprahové kone do kočiarov a povozov, kone na dostihy, ale taktiež pre armádu,“ doplnil správca žrebčína.
V Kopčanoch sa počas existencie žrebčína uskutočnilo množstvo zaujímavých podujatí. Jedným z nich boli preteky koní, v ktorých sa porovnávali anglické plnokrvníky s arabskými koňmi. Tie sa uskutočnili 13. augusta 1816 a zúčastnil sa ich aj cisár František I. „Tieto dostihy boli o dvoch koňoch, kde proti sebe nastúpili vždy anglický plnokrvník a arabský kôň. Samozrejme, že zvíťazili anglickí plnokrvníci, ktoré sú najrýchlejším plemenom koní na svete. Preteky sa odohrávali na lúkach medzi holíčským kaštieľom a žrebčínom v Kopčanoch,“ pripomenul Matulík.
Chov koní v Kopčanoch zanikol v roku 1826, keď rozhodol ekonomický faktor. „Rieka Morava sa často vylievala zo svojho koryta a pastviny boli podmáčané. Bolo tam veľa hmyzu a z toho dôvodu veľa infekcií. Rodili sa mŕtve žriebätá alebo kobyly nezostali žrebné. Preto sa chov presunul do Kladrúb a žrebčín definitívne skončil svoju činnosť v roku 1828,“ ozrejmil koniec chovu správca.
Po odchode koní nastal úpadok a postupná devastácia priestorov. „V polovici uplynulého storočia prebral majetok štát. Chovali sa tu ovce a dokonca tu vznikol liehovar. Zásluhou toho bola absolútne zničená dominanta žrebčína, ktorou bol kaštieľ. Okrem toho tu boli sklady chemikálií a postupne dochádzalo k výraznému poškodeniu objektu,“ poznamenal k neslávnemu obdobiu žrebčína Matulík.
V súčasnosti je na tom žrebčín podstatne lepšie, aj keď prác je na ňom ešte viac ako dosť. Od roku 2001 prechádza žrebčín revitalizáciou. "Objekt je už kompletne zastrešený, čo pri ploche strechy viac ako 8000 metrov štvorcových nebolo jednoduché. Pred dvoma rokmi prišlo k rekonštrukcii dominanty žrebčína kaštielika, do ktorého sa investovalo približne 1,4 milióna eur," vymenoval najvýraznejšie investície správca.
V roku 2013 boli slávnostne otvorené dve expozície múzea. Ako prvá bola expozícia prírodovedeckého múzea, ktorá je situovaná do priestorov bývalej kaplnky a nachádzajú sa v nej aj exponáty staršie ako tisíc rokov. Druhá expozícia sa nachádza v najstaršej zachovalej stajni a je zameraná hlavne na poľnohospodárstvo a chov koní. Návštevníci môžu vidieť aj expozíciu starých jazdeckých sediel, ktorá je umiestnená v zrekonštruovaných priestoroch zadného traktu žrebčína.
