Najvýznamnejšími rodákmi z obce Streženice v Púchovskom okrese sú svetoznámy mím Milan Sládek a umelecký sklár a maliar Pavol Macho. Ako informoval starosta Juraj Hrišo, na svojich rodákov v Streženiciach nezabúdajú, v minulom roku obom udelili čestné občianstvo obce Streženice. Obe osobnosti umeleckého života si ich prevzali osobne počas slávnostného zhromaždenia.
„Svetoznámy mím Milan Sládek pri tejto príležitosti po dlhých rokoch navštívil našu obec, rovnako osobne si prišiel čestné občianstvo prevziať významný výtvarník, laureát Krištáľového krídla Pavol Macho,“ priblížil starosta.
Pavol Macho vyštudoval sklárske učilište v neďalekých Lednických Rovniach, v štúdiu pokračoval na umeleckej sklárskej škole a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo vzdelávaní v oblasti umeleckého sklárstva pokračoval v Saint Etienne a v Paríži. Až do roku 1998 pôsobil ako pedagóg na Strednej škole úžitkových umení v Lednických Rovniach.
Počas rokov svojej umeleckej tvorby vystavoval na samostatných a spoločných výstavách v približne 20 krajinách. Okrem Slovenska a susedného Česka, Rakúska, Maďarska aj v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Holandsku, Švédsku, Nórsku, Fínsku, Turecku, ale aj Rusku, Japonsku či USA. V roku 1998 natočili o jeho tvorbe film Sklené obrazy a v Bratislave vydali dve autorove básnické zbierky Strelné modlitby (1995) a Mesiac na červeno (2006). V roku 2016 sa stal laureátom ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii výtvarné umenie. V štúdiu pokračoval v Prahe u Emila Františka Buriana.
Milan Sládek vyštudoval rezbárstvo na Umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V Prahe získal svoj prvý profesionálny angažmán a založil svoj prvý pantomimický súbor. V roku 1968 prevzal vedenie divadelnej organizácie (pantomíma, kabaret, činohra) v Slovenskom národnom divadle. Po okupácii Československa emigroval v tom istom roku cez Švédsko do Nemecka, ktoré sa stalo na dlhé roky jeho domovom.
V roku 1974 otvoril v Kolíne nad Rýnom Divadlo Kefka, ktoré bolo v tom čase jediným divadlom pantomímy v západnej Európe. Počas 15-ročnej spolupráce s Goetheho inštitútom navštívil so svojim súborom viac ako 50 krajín sveta. V roku 1989 sa vrátil na Slovensko, kde sa v roku 1994 stal riaditeľom novozaloženého inštitútu pre pohybové divadlo. Po návrate do Nemecka sa podieľal na realizácii rozličných medzinárodných projektov.
