Na snímke Vindšachtský tajch v obci Štiavnické Bane, ktorý v lete slúži na rekreačné účely a počas zimy je využívaný Klubom priargských ľadových medveďov. Štiavnické Bane, 18. novembra 2020. EASYFOTO TASR - Lukáš Mužla.
Obec Štiavnické Bane vyhľadávajú turisti najmä pre tajchy. Kým počas letnej sezóny ich tu počítajú v tisícoch, v zime patria menším skupinám, korčuliarom a otužilcom z radov ľadových medveďov. Najväčšie investície sa samospráva snaží získavať na obnovu národných kultúrnych pamiatok (NKP). Kým v jednej už zriadila múzeu, v iných plánuje kultúrny stánok či nájomné byty.
Banskoštiavnické tajchy, ako pozostatok unikátneho systému na odčerpávanie vody rodu Hellovcov zo Štiavnických Baní, v súčasnosti slúžia už len na rekreačné účely. Na území Štiavnických Baní sa ich nachádza celkom šesť, počas leta ich vyhľadáva veľké množstvo návštevníkov. „Najväčší problém je s parkovaním, tento priestor nie je prispôsobený na takú záťaž,“ povedal starosta obce Stanislav Neuschl. Dodal však, že výstavbou veľkých parkovísk v ich blízkosti by tajchy stratili svoje prírodné čaro, ktoré majú dnes.
Na snímke národná kultúrna pamiatka kláštor hieronymitánov v obci Štiavnické Bane, ktorý by obec chcela s použitím projektov a nórskych fondov zrekonštruovať. Štiavnické Bane, 18. novembra 2020. EASYFOTO TASR - Lukáš Mužla.
Využitie našli pre jazerá domáci aj počas zimného obdobia. „V obci máme klub Piargskych ľadových medveďov, na Vindšachtskom tajchu si otvor v ľade udržiavame počas celej zimnej sezóny,“ vysvetlil starosta s tým, že ľad na všetkých tajchoch v obci v zimných mesiacoch dosahuje dostatočnú hrúbku aj na korčuľovanie.
Do Vindšachty obec zainvestovala aj vytvorením pláže pre rodiny s deťmi, väčšiu pozornosť však samospráva v investíciách venuje národným kultúrnym pamiatkam. S pomocou nórskych fondov dokázala zrekonštruovať baštu niekdajšieho vindšachteského opevnenia, v ktorej sa dnes nachádza múzeum venované astronómovi Maximiliánovi Hellovi a významným prvenstvám obce. „O zviditeľnenie Hella som sa pokúšal dlhé roky, som rád, že sa to podarilo. Na kolaudáciu bašty prišli aj obyvatelia z nórskeho Vardo, kde Hell v 18. storočí pozoroval prechod Venuše cez slnečný disk,“ priznal starosta.
Nórske fondy sa obec pokúsila získať aj na obnovu ďalšej NKP, v prípade kláštora hieronymitánov sa to však zatiaľ nepodarilo. „Získali sme už niekoľko malých dotácií cez projekty, postupne robíme malé úpravy,“ uviedol starosta s tým, že najbližšie sa financie pokúsia získať z rezortu kultúry.
V priestoroch kláštora sa dnes nachádza napríklad funkčné retro kino, s premietaním na starých kotúčoch by obec chcela pokračovať. Kláštor však potrebuje rekonštrukciu nádvoria aj interiérov, samospráva by z neho rada urobila kultúrny stánok s kapacitou 200 osôb vhodný na organizáciu rôznych podujatí. Nachádzať by sa v ňom v budúcnosti mohla aj malá galéria či rezbárska dielňa, odkazujúca na históriu výroby drevených hračiek v týchto priestoroch.
Obnovy sa čoskoro možno dočká aj iná NKP. Z budovy bývalého majera, v ktorej sídlil úrad pre správu osady Sigelsberg, by obec s pomocou štátnej dotácie rada spravila nájomné byty. Aktuálne čaká na vypracovanie projektovej dokumentácie, odhaduje však, že náklady by sa mohli vyšplhať na 2,5 milióna eur. „Budova je vo veľmi zlom stave, tento projekt robíme preto, aby sme ju dokázali zachrániť,“ vysvetlil starosta.
