Na snímke zľava divadelná "mama" ochotníckeho súboru v Likavke Jolana Magová, vedľa nej predsedníčka súboru Miroslava Raksová, v Likavke 16. októbra 2020. EASYFOTO TASR - Miroslava Mlynárová.
Históriu ochotníckeho divadla v obci Likavka, okres Ružomberok, mapuje hodinový dokumentárny film. Členovia súboru ho spracovali pri príležitosti jubilejného stého výročia založenia, ktoré oslávili v minulom roku. K dokumentu pridali aj 160 stranovú publikáciu doplnenú o množstvo súčasných i dobových fotografií. Zostaviť sa im ju podarilo aj napriek tomu, že svoju starú kroniku stratili.
Za myšlienkou vzniku dokumentárneho filmu stojí dlhoročná členka súboru Miroslava Raksová. Prvotnou ideou bolo pripomenúť si ľudí, ktorí divadlu v Likavke počas jeho fungovania venovali množstvo času a energie. Dokument sa skladá z fotografií a videozáberov, zobrazuje dôležité osobnosti likavského ochotníckeho divadla. Popri filme pracovali aj na pamätnici.
"Keďže sme nemali starú kroniku, zo začiatku sme nevedeli, ako sa pohnúť vpred. No postupne sa nám všetko podarilo vypátrať. Obišla som rodinných príslušníkov starých hercov a poprosila som ich o fotografie. Z toho sme potom už postupne čerpali," priblížila pre TASR "ochotnícka mama", ktorá v súbore funguje už 50 rokov, Jolana Magová.
Prvé divadelné predstavenie odohrali Likavčania v roku 1919. Režíroval ho miestny učiteľ Ján Kubala s Eduardom Krakovským a Jánom Komárom. Išlo o Urbánkovu hru Kamenný chodníček, ktorú uviedli na pôde miestneho hostinca. Magová hovorí, že za polstoročie, čo v divadle funguje, sa toho veľa zmenilo. Ako mladí nemali televízor, nemohli chodiť na diskotéky, mali len posedenie o piatej na čaji, kde hrala hudba a boli ochotní hrať divadlo z lásky.
"Čas sme nezabíjali hlúposťami, ale prácou, ktorá dávala potešenie nám aj divákom. Diváci nie sú hlúpi, vedia, keď urobíme nejaký prešľap. Musíme hrať tak, aby sme presvedčili divákov, že divadlo naozaj žijeme," povedala. Nostalgicky si zaspomínala na časy, keď hrali v starej osvetovej besede, kde si museli najskôr vykúriť, až potom mohli začať hrať.
Prelomovým predstavením pre likavských ochotníkov bola Krvavá svadba, s ktorou sa dostali až do bratislavskej Astorky. "Bolo to nádherné divadlo vďaka metodičke Liptovského kultúrneho strediska Evke Štofčíkovej, ktorá ho s nami dokázala urobiť. Bola to tvrdá škola, všetci sme tam museli dať srdce, dušu, herecký um. Mám na to predstavenie krásne spomienky, mnoho mi to dalo," hovorí likavská divadelná mama. Zdôrazňuje, že ochotník musí byť hrdý na to, že môže na javisku stáť. Podľa Magovej musí v prvom rade milovať divadlo a tiež ostatných ľudí.
V nadchádzajúcej divadelnej sezóne Likavčania uvedú komédiu so socialistickou tematikou. Ako doplnila predsedníčka divadla Miroslava Raksová, drámy nehrávajú vôbec, venujú sa najmä starej klasike a komédiám.
"V dnešnej dobe máme každý toľko problémov, že sa chceme skôr odreagovať, chceme ľuďom vyčariť úsmev na tvári. Preto sme skôr za veselohry, aj keď je veľmi náročné rozosmiať diváka," zhodnotila Raksová. Predpremiéry pripravujú vždy v spolupráci s miestnou základnou školou, premiéry uvádzajú na Štefana alebo na Troch kráľov. Ročne zvládnu odohrať približne desať repríz.
