Pre najznámejšie zemplínske ochotnícke divadlo je charakteristické, že každodennú realitu zobrazuje s humorom. Kladzianske ľudovo umelecké divadlo (KĽUD) je známe aj tým, že svoje celovečerné divadelné hry a aj scénky v jemu vlastných "kabaretoch" hrá v zemplínskom nárečí. V slovenčine odohral len svoju prvú autorskú hru Psí život. "Odvtedy prešlo 21 rokov," povedal pre TASR umelecký vedúci, autor scenárov a režisér Jozef Jenčo, ktorý s ďalšími nadšencami nadviazal v obci Kladzany v okrese Vranov nad Topľou na takmer storočnú ochotnícku tradíciu.
KĽUD má dnes za sebou 20 premiér celovečerných autorských hier, na každý rok svojej existencie jednu. "Je to väčšinou komédia alebo tragikomédia autorská. Máme aj kabaretné pásma, v ktorých zabávame ľudí východniarskym humorom, ktorý, dúfame, je trošku inteligentnejší, než ako je väčšinou považovaný ten náš východniarsky humor," priblížil tvorbu KĽUD-u Jenčo s tým, že úlohu scenáristu mu jeho kolegovia zverili automaticky, keďže je nielen vyštudovaným divadelným režisérom, ale i učiteľom slovenčiny. Ako doplnil, humor mu je prostriedkom, ako zobrazovanú realitu "odľahčiť". "Lepší spôsob zachytávania reality v súčasnosti, keď človek nedokáže skoro nič ovplyvniť, ako humor, ... jediné, čo môže urobiť, je sa z toho smiať," povedal.
Aby boli hry KĽUD-u čo najautentickejšie, Jenčo píše scenáre i reálnym jazykom hercov. "Ja som taký zlodej bežných dní. Počúvam, čo rozprávajú herci, a potom to dávam do scenárov. Základ divadla podľa mňa je prirodzenosť hercov, že vyjdú na javisko a nemusia nič hrať. To je to bezprostredné divadlo," vysvetlil. "Prirodzenosť" sa súbor snaží dosiahnuť aj iným spôsobom, v KĽUD-e nepôsobí žiaden profesionálny herec. "Aj sme to skúšali, ale nedopadlo to nikdy dobre. Oni majú iný štýl hrania, viac 'prehrávajú', a my radšej vyhrávame," ozrejmil Jenčo s humorom jemu vlastným.
Založením KĽUD-u nadviazal súbor na tradíciu ochotníckeho divadla, ktorú v obci tri roky po svojom príchode do Kladzian začal v roku 1923 učiteľ na miestnej škole Viliam Fleischer. "Aby ľudia v zime nepili a nevenovali sa takýmto nie veľmi zdravým aktivitám, tak si vymyslel, že všetci budú hrať divadlo," priblížil Jenčo. Keďže stihol Fleischer s miestnymi ochotníkmi odpremiérovať štyri divadelné hry do roka, počas svojho desaťročného pôsobenia v obci s nimi pripravil približne 40 predstavení vrátane rôznych zvykoslovných pásiem.
"Babky chodili do divadla ešte hodinu a pol pred začiatkom predstavenia a už si hľadali miesto," podotkol Jenčo s tým, že miestni si za desaťročie na divadlo navykli. Tradícia sa však nezachovala natrvalo, prerušovala sa a znovu objavovala. V 50. rokoch hrali v obci dobovú "klasiku", Ferka Urbánka a podobné hry s dedinskou tematikou. "V 80. rokoch prišiel Samo Matanin a on začal robiť autorské hry," doplnil Jenčo. V KĽUD-e, ktorý v roku 1999 založil spolu s Martinou Žipajovou a Janou Ondíkovou, dodnes pôsobí aj Stano Lenárt, aktívny člen súboru z 80. rokov.
Za svoju 21-ročnú históriu má KĽUD na svojom konte viacero úspechov na slovenskej amatérskej i profesionálnej divadelnej scéne. Ako Jenčo spomína, v roku 2011 získali na Kremnických gagoch cenu Stana Radiča. Za hru Žvirata na deskoch abo jak nacvičic hru za dzešec dni, kedz jutre je premiera (Zvieratá na doskách alebo ako nacvičiť hru za desať dní, keď premiéra je zajtra, pozn. TASR) im vtedy ocenenie pomenované po manželovi odovzdala vtedajšia premiérka Iveta Radičová. Súbor je už niekoľko rokov pravidelným víťazom krajského kola Scénickej žatvy, od roku 2016 tiež každoročne súťaží na celoslovenskom kole Belopotockého Mikuláša. Jednou z najúspešnejších hier kladzianskych ochotníkov v posledných rokoch je tragikomédia Cicho, bo skajpujem s dzivku.
