Chrám zo 17. storočia, ktorý je významným pútnickým miestom Košického arcibiskupstva. V roku 2011 bol košickým arcibiskupom metropolitom Bernardom Boberom vyhlásený za diecézne sanktuárium.
"Naša farnosť je výnimočná práve v tom, že pravidelne sa tu konajú v prvé soboty v mesiaci Fatimské pobožnosti, ktoré spolu s celou diecézou organizujeme. Prvú októbrovú nedeľu už vyše 300 rokov slávime odpustovú slávnosť k ružencovej Panne Márii," uviedol pre TASR farár farnosti Obišovce Michal Harakaľ.
Terajší kostol je podľa neho tretím v poradí, ktorý je postavený na pútnickom mieste, ktoré nesie názov Putnok. "Traduje sa, že už od roku 1600 sa ľudia pravidelne schádzali na tomto mieste a vyprosovali si konkrétne milosti, ktoré potrebovali. Aj obraz, ktorý sa nachádza v tejto diecéznej svätyni – milostivý obraz Panny Márie, ktorú familiárne nazývame Obišovská Panna Mária, je tiež výnimočný práve v tom, že ľudia s takou väčšou úctou prichádzali na toto miesto a vyprosovali si konkrétne milosti a požehnania pre seba a svoje rodiny. Robili to hlavne v najpohnutejších časoch, či už to bolo počas reformácie, alebo všelijakých povstaní, či epidémií," vysvetlil Harakaľ.
Ako píše vo svojej monografii Pútnické miesto Obišovce Jozef Kmec, aj napriek tomu, že prvá konkrétna písomná zmienka o obišovskom kostole na hore je až z roku 1600, mohol tam stáť už v 13. storočí, teda už v období prvej písomnej zmienky o obci v roku 1289.
FOTO: Dominantou obce Obišovce je klasicistický rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie zo 17. storočia, ktorý je významným pútnickým miestom Košického arcibiskupstva. V roku 2011 bol košickým arcibiskupom metropolitom Bernardom Boberom vyhlásený za diecézne sanktuárium. Nachádza sa v ňom obraz Panny Márie, ktorú miestni familiárne nazývajú Obišovská Panna Mária. Obišovce, 20. apríla 2018. FOTO TASR – Maroš Černý.
"Prvý obišovský kostolík, zachytený v prameňoch, bol počas nepokojov v 17. storočí zničený. Jeho pôvodnú polohu i rozmery by určite ozrejmil archeologický výskum. V krátkom súpise šarišských farností z roku 1733 je stručne zaznamenané, že blízko vtedajšieho, v poradí druhého v prameňoch doloženého obišovského kostola z roku 1662 boli ešte v tom čase dobre viditeľné ruiny iného kostola. Spomínané ruiny patrili skoršiemu obišovskému kostolíku," uvádza Kmec.
V kostole sa nachádzajú vzácne relikvie svätého Jána Pavla II. a svätého pátra Pia. "Uctievame si ich práve preto, lebo svätý otec, už teraz svätý otec Ján Pavol II., bol mariánskym ctiteľom. Jeho úcta k Matke Božej bola veľmi hlboká. My si tiež vyprosujeme od neho požehnanie," povedal Harakaľ.
Ako ďalej priblížil, zariadenie kostola je novšieho dáta, pochádza z obdobia okolo roku 1926, kedy prešiel rekonštrukciou. „Bol prerábaný, keďže je blízko železničnej trate, ktorá narušila jeho statiku, preto sa musel dať aj po statickej stránke do poriadku,“ doplnil Harakaľ.
