FOTO: Statkára a riaditeľa elektrárne skvele zobrazil Viliam Záborský, laureát štátnej ceny v hre O nás bez nás.. Archív TASR, 1. septembra 1955.
Významný slovenský herec a pedagóg Viliam Záborský si divákov a fanúšikov získal už v mladom veku ako skvelý recitátor. Ľudia si ho pamätajú aj ako televízneho sprievodcu obsahom literárnych diel Pavla Országha Hviezdoslava.
Záborský sa narodil 9. októbra 1920 vo Vrábľoch. Už v roku 1938 ako študent bratislavského gymnázia získal druhú cenu v pražskej celoštátnej recitačnej súťaži. Po maturite študoval súčasne na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. V tom istom roku sa stal aj členom činoherného súboru Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Celú profesionálnu kariéru prežil v Činohre SND ako člen legendárnej hereckej generácie.
V rokoch 1944 - 1950 bol tiež pedagógom na bratislavskom Štátnom konzervatóriu a od roku 1950 pôsobil na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). V roku 1969 získal profesúru.
Záborský bol známy svojím neopakovateľným hlasovým prejavom. S charakteristickým timbrom (farba hlasu, artikulácia samohlások) sa podieľal na vytváraní profilu prvej slovenskej divadelnej scény. Bol jedným zo zakladateľov recitačného umenia na Slovensku. Začiatkom 50. rokov 20. storočia začal organizovať tzv. literárne večery, kde spolu s ďalšími hercami recitoval básne Sama Chalupku, Jána Bottu, Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča i Pavla Országha Hviezdoslava. Postupne sa formovala recitačná škola, do ktorej sa zapájali mnohí pedagógovia. Ich spoločné úsilie vyvrcholilo vyhlásením celoslovenskej súťaže v umeleckom prednese a výraznom čítaní, ktorú pomenovali Hviezdoslavov Kubín (1954).
Poslucháčom utkvel Záborský v pamäti ako recitátor rozhlasových Nedeľných chvíľok poézie, ktoré sa neskôr dostali aj na televízne obrazovky.
Ako herec Viliam Záborský vynikol na javisku napríklad ako Herodes v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, zažiaril ako Galileo v rovnomennej Brechtovej hre, vo Falstafovi, v Shakespearových Veselých paničkách windsorských či vo Vladárovi, a tiež v Nezvalovej Atlantíde. Často hral pod režisérskym vedením Jána Jamnického a Jozefa Budského.
Záborský účinkoval aj vo filmoch, napríklad Vlčie diery, Posledná bosorka, Muž, ktorý sa nevrátil, Pole neorané, Štvorylka, Smrť prichádza v daždi, Loius Pasteur či Maškaráda.
Za svoje recitačné umenie získal mnoho ocenení: Štátnu cenu , vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, titul Zaslúžilý a neskôr Národný umelec. Okrem toho bol držiteľom Ceny Andreja Bagara za rok 1973, Národnej ceny Slovenskej socialistickej republiky, držiteľom Radu práce.
Viliam Záborský zomrel 5. februára 1982 v Prahe vo veku 61 rokov.
