V centre mesta Hanušovce nad Topľou vo Vranovskom okrese sa na jednom mieste nachádza hneď niekoľko národných kultúrnych pamiatok, ďalšie sú v jeho širšom jadre. Pamiatkový úrad ich v meste s necelými 4000 obyvateľmi a jeho blízkom okolí eviduje spolu 14. Ako vyplýva zo slov vedúceho hanušovskej pobočky Krajského múzea v Prešove Samuela Brussa, viaceré z nich sa pýšia prívlastkom naj.
„Slávne dejiny dolnošarišského mestečka sú späté s križiackym rádom, Strážcom Božieho hrobu z Jeruzalema, ktorý dostal toto územie od kráľa Ondreja II. v roku 1212. Je to zároveň najstaršia písomná zmienka viažuca sa k Šarišu, teda staršia písomná zmienka ako o Prešove alebo Bardejove,“ predstavil Bruss pre TASR počiatky stredovekého osídlenia na území dnešných Hanušoviec.
Najstaršou dnes stojacou národnou kultúrnou pamiatkou v historickom jadre mesta je ranogotický kostol s byzantskými prvkami zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Podľa Brussa ide o veľmi vzácnu pamiatku, keďže najnovší výskum aj vďaka dendrochronológii potvrdzuje jeho vznik do obdobia druhej polovice 13. storočia.
„Tento chrám je jeden z najstarších v regióne vôbec,“ doplnil s tým, že o remeselnom ume majstrov, ktorí ho budovali, svedčí skutočnosť, že svojou veľkosťou postačuje i dnes požiadavkám pri slúžení bohoslužieb. V tesnej blízkosti kostola stojí renesančná zvonica, v ktorej je uložený najväčší zvon Vranovského okresu. Má názov Campanella nobilissima, v preklade Najvznešenejší zvon, ktorého odliatie v roku 1664 uskutočnil prešovský zvonolejár Wird na objednávku vtedajšieho zemepána mestečka Štefana Kecera z Lipovca.
„Do historického jadra patrí aj renesančný objekt, hovoríme mu Dom Kňašinských, a skvostom je barokový kaštieľ postavený v prvej polovici 18. storočia rodinou Dessewffyovcov z Černeku a Kamenice. Je to najväčší kaštieľ na Šariši,“ predstavil Bruss ďalšiu z pamiatok. Objekt je od roku 1976 sídlom múzea.
Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1963 aj Šóšovský kaštieľ, takzvaný Malý kaštieľ, stojaci o úroveň nižšie pod predošlými objektmi. „Datujeme ho do obdobia 1564 a jeho výstavbu pripisujeme Štefanovi Šóšovi, ktorý ako jediný používa prídomok z Hanušoviec,“ doplnil Bruss.
Panorámu historického jadra mesta dotvára zo vzdialenejšej perspektívy Hanušovský viadukt, najdlhší oblúkový viadukt v strednej Európe. Národná technická pamiatka je zároveň „pomníkom“ temnej stránky hanušovskej histórie počas druhej svetovej vojny, keď v miestnom barokovom kaštieli sídlilo veliteľstvo pracovného tábora pre „asociálne“ osoby a Rómov. Aj na základe týchto väzňov dnes spája mestá Strážske a Prešov železničná trať. Do súboru národných kultúrnych pamiatok v meste patria aj tolerančný chrám evanjelickej cirkvi, židovský cintorín a dnes už schátraná sušiareň liečivých rastlín, stojaca vo dvore jednej z novostavieb na hanušovskom námestí.
